Povídka „V nápravno-výchovnom ústave“

Strážna eskorta rýchlo ukončila svoju prácu, len jeden podpis, preberacia potvrdenka a už aj odchádzala. Novú trestankyňu odviedli do „prijímacej „miestnosti, kde musela v stoje vyčkávať. Čoskoro sa dvere otvorili a v sprievode dozorkyňe vošiel riaditeľ ústavu. Vždy dbal na to, aby s odsúdenou ženou neostával osamote. Dozorkyňa, ktorá bola aj zástupkyňou riaditeľa, si dôkladne prezrela novú trestankyňu. Neprejavila žiadne pocity, správala sa úplne pokojne.

Riaditeľ započal s oboznámením:

– Uveďte svoje meno a oboznámte ma so svojím rozsudkom !

– N. Klára, 23 rokov, slobodná, bezdetná – zaznela odpoveď.

– Ako by to nevedel zo spisu – pomyslela si.

– A rozsudok? – zahrmel riaditeľov hlas, súčastne si jeho zástupkyňa čosi poznamenala do notesu.

– Tri roky za viacnásobné krádeže – pričom si odfúknutím odsunula pramienok dlhých vlasov visiacich jej do očí.

Nasledoval zápis novej poznámky do notesu.

– Ste oblečená veľmi vyzývavo – poznamenal riaditeľ, pričom si veľavravným pohľadom premeral veľmi pekne oblečenú dievčinu.

Dievča mlčalo, čo nasledoval opäť ďalší zápis do notesu.

– Tak ja som už skončil, ďalšie inštrukcie dostanete od mojej zástupkyne.

– Ďakujem pane – zaznela odpoveď a tentokrát nenasledoval zápis do notesu.

– Dúfam, že sa budeme stretávať čo najmenej, dovidenia…

Týmto bola krátka audiencia u riaditeľa ukončená. Ku svojej škode zabudla na pozdrav pri odchode riaditeľa, čoho následkom bol ďalší zápis do notesu. Vrchná dozorkyňa pomaly obišla odsúdeňkyňu, potom jej bez okolkov oznámila, že odteraz sa začína jej riadny väzeňský život. Dievča nevedelo posúdiť význam týchto slov a tak iba trhnutím pliec ich vzala na vedomie.

Samozrejme ani toto neuniklo pozornosti vrchnej dozorkyňe.

– Tak teda poďme a vrhnite sa do rytmu miestneho života…nasledujte ma. Vrchná dozorkyňa odviedla Kláru do „preberacej“ miestnosti, ktorá sa nachádzala v podzemí budovy, možno nie náhodou. Zariadenie miestnosti bolo jednoduché, ale súčastne vzbudzovalo nepríjemné pocity. Pozostávalo z jednej lavice, jednej stoličky a závesom oddelenej časti. Súčastne s odchodom vrchnej dozorkyňe vstúpili do miestnosti dve uniformované dozorkyňe. Klára si rýchlo uvedomila, že tieto už nemajú také jemné spôsoby.

– Tak začneme, úplne sa zobleč a čo máš na sebe pôjde do jedného vreca a dostaneš to späť pri svojom prepúšťaní.

– Všetko si mám zobliecť?- opýtala sa Klára, no radšej to nemala urobiť.

– Áno, úplne donaha a už bez otázok !

Čo iné mohla urobiť, zobliekla si všetok odev a položila ho na stoličku.

– Tam nie ty štetka, všetko na lavicu!

– Prepáčte… – no dozorkyne nereagovali.

Keď už tam stála úplne nahá druhá dozorkyňa sa na ňu oborila:

– Otoč sa dookola a ruky zdvihni nad hlavu!

– V poriadku, zohni sa a rukami si uchop členky!

– Ale…

– Ďalší zlý bod – spokojne skonštatovala dozorkyňa a nazrela do poznámkového notesu.

– Vazelínu, a poriadne veľa – vydala pokyn svojej kolegyni.

Oslovená dozorkyňa odtiahla záves za ktorým bolo vidieť WC, sprchu a jednu skriňu. Zo skrine vybrala veľkú nádobku a dva páry gumených rukavíc. Obe dozorkyňe si natiahli gumené rukavice. Klára so vrastajúcimi obavami sledovala prebiehajúce udalosti. Ešte stále stojac v hlbokom predklone, držiac sa za členky čakala čo sa s ňou stane.

– Teraz ako u každého ti prevedieme dôkladnú prehliadku – povedala dozorkyňa.

– Musíme skontrolovať všetky tvoje telesné otvory.

Počas týchto slov sa postavila za odsúdenú a vazelínou z nádobky si dôkladne natrela rukavice. Vnikla do jej vagíny, najprv jedným prstom, potom dvomi a napokon troma. Klára len ticho stenala, prehovoriť sa neodvážila. Bolo to iné ako dotyky muža. Keď dôkladne prehmatala vnútro jej vagíny, dozorkyňa pomaly vytiahla prsty a pozorne si ich prezrela.

– Teraz si ty na rade s jej zadkom – predala Kláru druhej dozorkyni. Tá jej bez meškania najskôr dôkladne natrela konečník, potom prudkým pohybom vnikla do vnútra najpv len jedným prstom, potom i ukazováčkom a prostredníkom. Nemilosrdne otáčala prstami v jej útrobách, ale tým ešte neskončila, pretože konštatovala, že počas prehliadky niečo nahmatala .

– Dobre, tak ju trochu prečístíme, aby tá suka nič nevniesla do vnútra – prehlásila druhá dozorkyňa.

– Priprav dôkladný glicerínový nálev s čo najteplejšou vodou…

– Pridám do neho i niečo štipľavé?

– Nie, veď toto je ešte len základná prehliadka.

Nohy Kláry sa začali chvieť, ale od strachu sa neodvážila prehovoriť.

– 4 litre vody, 4 dl glicerínu a ešte trochu…

– Povedala som, že toto je odsúdeňkyňa I. nápravnej skupiny a teda žiadna extra prísada…

Dozorkyňa hundrajúc odložila špeciálnu prísadu a zavesila na hák nádrž z ktorej viedla gumová hadica o priemere približne 3 cm ukončená koncovkou s ventilom.

– Akej dĺžky a hrúbky bude plniaci nástavec? – opýtala sa.

– Čo si cítila pri prehmatávaní ?

– Niečo tvrdé, mohla to byť stolica ale i zasunutý predmet…

– Vezmi 40 cm -vý o priemere 3 cm ! – zaznel príkaz.

Klára chvejúc sa očakávala pokračovanie, nič nevediac o nastávajúcej procedúre. Dozorkyňa jej prikázala, aby sa postavila vedľa WC misy, aby mohli previesť zákrok. Keďže sa okamžite nepredklonila a neuchopila za členky, opäť nasledoval ďalší zápis do notesu.

– Varujem ťa, ak nevydržíš klistýr do konca musíš počítať s ďalšími následkami, aké to budú sa čoskoro dozvieš.

Klára síce neochotne, ale zaujala požadovanú pozíciu

– predklon a držanie sa za členky.

Dozorkyňa jej opäť potrela vazelínou konečník, vsunula do vnútra prst a previedla malý rozťahovací úkon.

– Teraz dostaneš čistiaci klistýr.

– Ak nebudeš držať, dostaneš nové trestné body!

Klára už začala tušiť čo znamenajú záznamy do poznámkového bloku, ale ešte netušila ich skutočné následky.

Dozorkyňa priložila plniaci nástavec k jej dôkladne navazelínovanému vystrčenému konečníku.

– Zakašli dva, tri krát – povedala dozorkyňa a po druhom zakašlaní prudkým pohybom zatlačila plniaci nástavec, približne do polovičky jeho dĺžky, do útrob dievčiny. Pre zvýšenie efektu ním niekoľkokrát pootočila, ale ventil ešte neotvorila. Potom zatlačila 40 cm dlhý plniaci nástavec až po jeho ukončenie do vnútra odsúdenej, ktorá na to zareagovala hlasným výkrikom.

– Ak si tam niečo zastrčila, tak to ti teraz vyjde von hrdlom – povedala dozorkyňa a otvorila ventil na plniacej hadici.

– Pokiaľ ti to nedovolíme nesmieš si sadnúť na misu!

Glicerínový roztok sa valil do útrob dievčiny, úplne v nich vypĺňajúc každé miestečko. Keď sa nádrž vyprázdnila,

dozorkyňa prudkým, hrubým pohybom vytiahla plniaci nástavec z jej trýzneného otvoru.

– Na misu !

– Držať pokiaľ si schopná…

Klára si s veľkým uľahčením sadla na misu a snažila sa zadržiavať nálev vo svojich útrobách, čo sa jej nepodarilo, pretože takmer okamžite z nej vytryskol mohutný prúd nálevu zmiešaný s jej fekáliami. Po niekoľkých opakovaných vyprázdneniach ju opäť postavili do predklonu a nasledovala opakovaná prehliadka dvoma prstami.

– Má šťastie, nič v nej nebolo – povedala kontrolu prevádzajúca dozorkyňa.

– OK. Tak dostane „uniformu“, ktorá i tak na nej dlho neostane – zasmiala sa druhá dozorkyňa pozerajúc do záznamov v poznámkovom bloku.

– Pozrieme sa v akej kondícii je odsúdeňkyňa, berme ju k vrchnej dozorkyni do trestnej miestnosti. Pred oblečením si väzenského odevu zotreli z nej stopy telesnej prehliadky. Zostúpili iba o jedno podlažie nižšie, kde za masívnými, pravdepodobne zvukovo izolovanými, dverami už odsúdenú očakávala „vyhladovaná“ vrchná dozorkyňa. Bola „vyhladovaná“, veď už vyše mesiaca neprišla nová väzeňkyňa do Ústavu. Trestná miestnosť prekonala všetky predstavy Kláry, nečudo, však ešte nikdy nevidela takúto miestnosť. Zariadenie pozostávalo z jedného vyklenutého dereša, jednej trestnej kozy určenej pre palicovanie a páru okov upevnených k podlahe. Na držiakoch umiestnených na stenách miestnosti boli zoradené nástroje určené na trestanie, už pohľad na ne bol odstrašujúci. Boli tam trstenice v troch rozmeroch, 0.5, 1 a 2 cm priemeru, remene najrôznejších rozmerov, jazdecké bičíky, sedemramenný korbáč a dokonca aj jeden pravý býkovec.

– Pozrime sa do disciplinárného zošita – povedala vrchná dozorkyňa.

– Hm. To je nemálo priestupkov u jednej začiatočníčky – povedala po prečítaní záznamov.

– Ale s ohľadom na to, že ťa trestáme po prvý raz, nevymeriam najprísnejší trest, aký by si zaslúžila podľa záznamov v disciplinárnom zošite. Priviažte ju na dereš, ale riadne pevne, pretože trest jej vysádzam strednou, 1 cm hrubou trstenicou.

Vystrašená Klára sa musela opäť zobliecť donaha. Potom si musela ľahnúť na vyklenutý dereš tak, aby jej hlava visela nadol a nohy ležali na jeho povrchu na opačnom konci dereša. Najprv jej upevnili ruky k zápästným úchytom, tak aby sa jej prsníky pritlačili k studenej drevenej doske dereša. Nasledovalo upútanie nôh, no nie vedľa seba, ale doširoka roztiahnuté k rozšírenému koncu dereša. Teraz sa už Klára cítila nepohodlne a bezmocne, ale to ešte nebolo všetko. Jej väzeňský odev poskladali a vsunuli pod jej stehná a v páse ju obzvlášť pevným koženým remeňom pevne pripútali k derešu. Toto už samotné znamenalo úplnú bezmocnosť, i keď samotné potrestanie sa ešte ani nezačalo.

Jedna z dozorkýň vykonávajúcich jej telesnú prehliadku pristúpila k hlave pripútanej dievčiny a z disciplinárneho zošita jej prečítala dôvody určeného trestu:

– nezdvorilé chovanie voči pánovi riaditeľovi – 5 trsteníc…

– flegmatické chovanie voči pánovi riaditeľovi – 5 trsteníc…

– opomenutie pozdravu – 5 trsteníc…

– porušenie pravidiel pri zobliekaní – 3 trstenice…

– dva krát prejavenie odporu počas telesnej prehliadky-2×5 trsteníc…

– celkovo 28 trsteníc

Klára ani nevnímala odoznelé, iba nemo a strnulo sa dívala pred seba, ale takto pripútaná k derešu čo iného aj mohla urobiť? Vrchná dozorkyňa po vypočutí jednotlivých položiek trestu znížila celkový trest na 20 úderov trstenicou z ohľadom na to, že je to prvý trest odsúdenej. Toto sa viditeľne nie veľmi páčilo dvom dozorkyňiam prevádzajúcim telesnú prehliadku, ale čo mohli robiť, keď vrchná dozorkyňa takto rozhodla.

– Doneste vedro studenej vody, pre prípad ak to malá nevydrží, nechcem, aby si trest neužívala až do konca. Prvých desať úderov jej zasadím ja, aby sa zahriala, keďže viem, že od vás nemôže očakávať žiadne zľutovanie. Po piatich úderoch pripadne na vás, ale nech netečie žiadna krv !

Dozorkyňe sa behom 10 minút opäť objavili s umelohmotným vedrom na umývanie podlahy.

– Snáď môžeme vyfajčiť jednu cigaretu pokiaľ malá „navlhne.“

– Rozprestri jej na zadok mokrú stieraciu handru nech malá trošku „navlhne.“

– Nemali by sme použiť aj ústnu guličku s ohľadom na jej prvé trestanie ?

– Nemyslím, veď nikdo nemôže nič počuť ak zavrieme dvere.

Brutálna dozorkyňa ponorila stieraciu handru do vody vo vedre a rozprestrela ju na vystrčený zadok Kláry. Prebytočná voda bez prekážok stekala na podlahu. Klára si so zdesením uvedomila, že klystír ešte stále pôsobí na jej vnútornosti, ale neodvážila sa ozvať. Doteraz už nie pri jednej príležitosti vnikli do jej konečníka, ale to si spravidla užívala, ba čo viac aj svoj najväčší orgazmus zažila pri tejto príležitosti. Rozprestrená stieracia handra sa pomaly vysúšala, a ak pomynula pripútanie ani sa necítila až tak zle. Medzitým dozorkyne pod vedením svojej šéfky vyfajčili už po dve cigarety, hovoriac si len nech poriadne namokvá pokožka na zadnici odsúdenej.

– Pamätajte, že máme v práci len väzeňkyňu iba I.nápravnej skupiny – povedala vrchná dozorkyňa – teda žiadne extra, žiadne údery do análu, ani do štrbiny…

– Ale môžeme tvrdo udierať, alebo aj to zmiernime ?

– Len posledných 5 rán môže byť tvrdých ako pri II-ke !

– OK. Šéfka, všetko bude tak, ako ty chceš.

Pomaly zahasili cigarety a vrátili sa do trestnej miestnosti, dôklane zavrúc za sebou dvere. Behom ubehnutej štvrťhodinky Klára myslela na všetko možné, ale k ničomu nedospela, iba čoraz viac pociťovala pnutie vo svojich útrobách.

– Tak snáď už začneme, zložte z nej mokrú handru !

Odkrytá zadnica Kláry poskytla veľmi vzrušujúci pohľad pre vykonávateľky trestu, obvzlášť v kombinácii s jeho trochu navlhnutou pokožkou. Vrchná dozorkyňa zvesila z háku na stene určenú trstenicu, či skôr palicu, a niekoľkokrát ňou švihala vo vzduchu. Svišťanie trstenice Kláru vydesilo. Vrchná dozorkyňa niekoľkokrát trstenicou zľahka pohladila namokvané obliny, potom zasadila mohutný šľah na nechránený zadok.

Mohutné šľahnutie vyrazilo Kláre dych, no nevydala ani hlások. Možno, že to bola chyba. Vrchná dozorkyňa prešla na druhú stranu a aj odtiaľ opäť nemilosrdne uderila. Na zadku Kláry sa objavil i druhý fialový pásik. Toto už nevydržala mlčky a zvrieskla.

– Vyzerá to, že má veľmi citlivú pokožku, založte jej ústnu guličku, ale gumovú!

– Nebolo by lepšie jej zaviazať ústa ?

– Nie, lebo potom bude iba stonať…

Dve dozorkyne rýchlo vsunuli Kláre do úst guličku a dobre ju upevnili.

Potom jej vrchná dozorkyňa zasadila ďalších osem úderov, pravidelne striedajúc strany.

Klára sa pri každom šľahu snažila vzopnúť, ale remene jej nedovolili žiaden pohyb, čo jej utrpenie ešte zvyšovalo. Desať pásikov po šľahnutiach sa zoradilo na Klárinom zadku, ani jeden sa nedotýkal druhého. Zošľahaný zadok sa jej kŕčovito zachvieval. A to absolvovala ešte iba v polovičku trestu.

Z dozorkýň realizujúcich jej telesnú prehliadku sa na radu dostala tá nenej brutálna. Keďže ona z nich disponovala najmenšou fyzickou silou, pred úderom cúvla o dva kroky a potom výužijúc tento krátky rozbeh zasadila šľahnutie na nechránený, nahý zadok väzeňkyne. Úder zasiahol zadok trestanej Kláry križujúc pekne pravidelne za sebou na ňom zoradené fialové pásiky. Stonajúca Klára, trýznená ukrutnou bolesťou takmer zdvihla i dereš, ale márne, pretože vzápätí ju zasiahlo ďalšie kruté šľahnutie, teraz však už jej trýzniteľka nemenila stranu. Po štvrtom údere hlava Kláry bezvládne ovisla.

– Stačí, polejte ju, teraz nič necíti.

– OK. Dajme si malú prestávku pokiaľ sa nepreberie – povedala doteraz nečinne sa prizerajúca dozorkyňa.

– V poriadku, ale len krátku – odpovedala vrchná dozorkyňa.

Klára sa po chvíli prebrala, ale ani nevedela kde je, vnímala len strašný pálivý pocit a nezadržateľné nutkanie k vyprázdneniu. Posledné pätnácté šľahnutie prijala ľahostajne, iba zadok sa jej kŕčovito zachvel.

– Si na rade – povedala vrchná dozorkyňa, ďalšej zo svojich nemilosrdných spolupracovníčok.

– V poriadku šéfka, ale ja nebudem voči nej taká jemná…

S týmito slovami uchopila trstenicu naopak, tak aby jej hrubší koniec zasahoval zadnicu odsúdenej. Ona nepotrebovala rozbeh, bola vo vynikajúcej forme.

K svojmu prvému, celkovo už šestnástemu, úderu zdvihla trstenicu vysoko nad hlavu. Svišťanie trstenice ohromilo ešte i obe prizerajúce sa dozorkyne. Len pred chvíľkou vedomie nadobudnutá Klára, neočakávajúc takúto strašlivú bolesť, úplne stratila kontrolu nad svojím zvieračom a zvyšky klistýru nahromadené v jej vnútornostiach vystrekli ako fontána do výšky, takmer dosiahnuc strop trestnej miestnosti. Dozorkyňa opäť zdvihla trstenicu k ďalšiemu úderu, keď ju vrchná dozorkyňa zastavila.

– Tak už mám toho dosť ! Za takéto neprístojné správanie dostaneš ty suka zvyšok trestu býkovcom !

– Nadôvažok upraceš trestnú miestnosť, aby si najbližšie vedela ako sa máš chovať počas trestania !

Dozorkyňa s očividným potešením vzala na vedomie rozhodnutie vrchnej dozorkyňe. Sňala z háku na stene býkovec, niekoľko krokov poostúpila a bez komentára zahájila zasadzovanie štyroch nemilosrdných úderov. Už po druhom šľahnutí presiakla krv z už tak značne stýraného zadku trestanej Kláry. Nemilosrdne bičované dievča sa zvíjalo a napínalo v márnej snahe vymaniť z pút a uniknúť strašlivým, pálčivým šľahom býkovca. Spoza guličky zasadenej do jej úst vyrážala neartikulované bolestné výkriky. Celé telo sa jej v okamihu pokrylo potom. Napokon dopadol posledný, štvrtý šlah žily býkovca na rozdrásaný zadok a Klárino utrpenie konečne skončilo.

Dozorkyňe uvoľnili putá dereša a po krátkej chvíľke určenej na zotavenie potrestanej delikventky ju vyzvali, aby vstala a obliekla sa.

Po absolvovaní „povinnej“ zasvecovacej lekcie a dôkladnom poupratovaní trestnej miestnosti, odviedli Kláru na celu, kde ju už očakávala jej spoluväzeňkyňa.