Povídka „V nápravnovýchovnom ústave – II“

Povídka je pokračováním povídky V nápravnovýchovnom ústave I.

Uplynul opäť jeden týždeň, všetko prebiehalo obvyklím spôsobom, s výnimkou v pondelok potrestaných troch mužov a žien, ktoré celé dni mohli odpočívať a spať iba ležiac na bruchu. Prišla sobota, riadiťeľ si už užíval dovolenku a v službe nebola ani vrchná dozorkyňa.

Podľa obvyklého zadelenia boli v službe obe dozorkyne ktoré spoločne realizovali “ zasvetenie “ Kláry.

– Stiahneme sa trochu do úzadia, pretože vidím, že odsúdené si veľmi brúsia zuby jedna na druhú…

– Všimla som si to i ja, – odpovedala jej kolegyňa – uvidíme čo sa bude diať…

– Aj strážam objektov som už povedala, aby nás oslovili iba v prípade veľkých výčinov.

Sobotné ráno bolo časom spoločného kúpania, čo neznamenalo pre každého príjemnú udalosť. Kúpanie prišlo na radu pred raňajkami ako každú sobotu, ale teraz sa líšilo od navyknutého. Od 5-6:30 bola kúpeľňa k dispozícii pre mužov, potom po potrebnom vyčistení, pre ženy. Mužský odsúdenci rýchlo skončili, v pondelok potrestaní muži s pôžitkom púšťali na seba a hlavne ešte svoje stále boľavé zadky teplú vodu.

Od 6:30 -tej prichádzali ženy, medzi ktorými už nevládlo také porozumenie. Klára ešte stále vyčnievala z radu a Viera sa pripravovala na pomstu. K tomuto účelu, si z kusu mydla v práčovni ukradnutého, vystrúhala obrovský a hrubý valec. Naprieč valcom vyhotovila hlboké zárezy, ktorých účinok vyskúšala sama na sebe.

– Však uvidíme výsledok, – mumlala…

Po príchode do kúpeľne, čo v skutočnosti nebola skutočná kúpeľňa, veď bola vybavená iba sprchami, rýchlo vybalilanástroj zabalený do uteráka a navlhčila ho. Prešla za chrbát už zo samotky prepustenej spoluväzeňkyne, ku ktorej pristúpili jej ďaľšie dve spoločníčky.

– Ale akosi rýchlo sa vytratili stopy 12 úderov jazdeckým bičíkom z tvojho zadku, – povedala, potom kývnuc svojim spoločníčkam ktoré ju ihneď uchopili, priložila k vagíne delikventky nástroj vyrobený z ukradnutého mydla.

– Tak teda, koľko si dostala ?

– Dvanásť !

– Tak kde sú ich stopy ?

– Nevidíš ich ?

– Nie ! – s týmto zarazila celý vystrúhaný nástroj do jej vagíny.

– Jaj, nevydržím, to štííípe… teda, tá kurva ma bila len polovičnou silou.

– Tak nech ťa ešte chvíľku štípe, držte ju takto ešte 10 minút…

– Dobre, tak teraz ti vymyjeme i druhú dierku, – s týmto jej zatlačila do zadku z mydla zhotovený nástroj a niekoľkokrát ním pootočíla.

– Ale týmto sme ešte neskončili, zvyšok trestu dostaneš hore na cele…

– Snáď nie káblom ?

Spomínaný kus kábla pozostával z 12-tich navzájom spletených medených žíl a celý bol potiahnutý hrubou gumovou izoláciou.

– Ale áno, 6 úderov ako trest za podraz.

– Nevydržím to…

– Ale vydržíš, aj ja som vydržala palicovanie… s týmto vytiahla nástroj z jej zadku.

– Aj nové dievča, Kláru bude potrebné trochu spracovať, ale tak, aby si to nevšimli dozorkyne. Dostane 50 rán trstenicou ukrytou v nohe postele. Žiadne omdlievanie, radšej počkáme kým príde k sebe. Aby to nemala také jednoduché nástroj jej zastrčíme do zadnice a zaistíme ho lepiacou páskou aby ho nemohla vytlačiť. Nech ju počas prestávok v palicovaní pálimydlová tyč v zadku.

Keď sadistická a trochu i lezbická veliteľka cely ukončila svoje ranné povyzrazenie, postavila sa pod horúcu sprchu a dlhú dobu si užívala jemné hladenie teplej vody. Počas sprchovania sa nepriviedla k vyvrcholeniu svojimi prstami ako zvyčajne, tento pôžitok si odkladala pre plánované udalosti.

Počas obeda dozorkyňe sokolím zrakom pozorovali kdo sedi na polzadku, prípadne si sadá so sykotom, pretože ichzaujímalo či sa počas doobedia stalo niečo z toho čo očakávala od delikventiek. Ale so sklamanímmuseli konštatovať, že všetko je v najlepšom poriadku.

Po obede všetko utíchlo aj služba v kuchyni skončila svoju prácu. Viera, veliteľka 12 miestnej cely premýšľala akým spôsobom vylákajú Kláru z jej dvojmiestnej cely do svojej cely, ktorá sa nachádzala na konci chodby a teda je relatívne izolovaná, pretože ak by sa ju ta pokúsili odvliecť násilým mohlo by to vyvolať veľký rozruch čo by mohlo vyvolať zásah dozorkýň. Napokon sa rozhodla, že bude potrebné pozvať i spolubývajúcu Kláry, pretože ak pozvú obe, nemôžu odmietnuť.

– Týmto poverím svoju zástupkyňu, tá to vyrieši, pretože sa dobre pozná so spolubývajúcou Kláry, veď ja sa nemusím zaoberať všetkými maličkosťami. Večera bude o 7hodine, dovtedy bude po všetkom, hlavne po mojom orgazme, ktorý som ráno vynechala… – pomyslela si.

Na 3 hodinu poobede zvolali „žúr“ do najväčšej cely, v ktorej sa nachádzali dva stoly pri ktorých konzumovali maškrty z obdržaných balíkov. Jeden zo stolov aj prestreli, veď bol víkend a viaceré väzeňkyne dostali z domu balíky. Potrebnépomôcky – kožený remeň na spútanie, trstenicu z nohy poschodovej postele a kus kábla – ukryli pod prikrývku Vierinej postele. Všetko teda bolo už pripravené, čakalo sa len na účastníkov „žúru“. Nie dlho, pretože Vierina zástukyňa si vyžiadala od strážkyň na chodbe povolenie, aby na „žúr“ mohli pozvať i obyvateľky ostatných ciel. Povolenie dostali pod podmienkou, že do 6 večer skončia, pretože potom nasleduje večera. Keď už boli všetky zhromaždené Vierina zástupkyňa srdečne pozvala prítomne k prestretému stolu. Viaceré nezasvetené väzeňkyne rátali s príjemným poobedím a spôžitkom maškrtili na pripravených dobrotách. V tom predstúpila Viera a zvučným hlasom vydala pokyn, aby všetci prerušili hodovanie, pretože teraz bude nasledovať iná „zábava“. Staršie, skúsenejšie väzeňkyne už tušili, že to neznamená nič dobré, natoľko už poznali svoju veľiteľku cely.

– Oznamujem nový program – prehovorila Viera a pokračovala.

– Klára, ktorá je medzi nami ešte nováčikom bude sledovať program až do konca, ale aby nerobila hluk zaviažeme jej ústa.

S tým pokynula svojim dvom spoluväzeňkyniam, aby to ihneď vykonali. Klára nestihla ani protestovať a už mala ústa zapchaté

a tesne previazané kusom posteľnej plachty.

– Voľný stôl poslúži ako dereš – vyhlásila Viera.

– “ Simulantku “ naň pripútajte. Nohy pevne v oblasti členkov a stehien priviažte k nohám stolu, ruky k nohám stolu na druhej strane, ale poriadne aby ich nemohla zdvihnúť nahor, pretože ináč tá čo ju zle priviaže dostane druhú dávku. V páse ju neprivezujte, len nech sa vrtí.

– Aj ústa jej zaviažeme? – spýtala sa jedna z aktérok.

– Samozrejme, hlupaňa, čo chceš aby pri prvom údere sem pribehla strážkyňa z chodby?

– OK.

– Pod hlavu jej dajte prikrývku, aby si ju nerozbila o dosku stola, kedže ho neprečnieva – vydala pokyn veliteľka cely.

– Tak začneme vyhlásením rozsudkov : Previnilkyňa nedostala riadnych 12 rán jazdeckým bičíkom, nepriznala, že ju bili ani nie polovičnou silou. Aj v sprchárni tento fakt priznala až po použítí donucovacieho prostriedku. Vypočúvanie sa nezarátava do trestu !

Uvítacie derešovanie Kláry bolo príliš mierne, čo je podľa môjho názoru nespravodlivé, preto si zaslúži 50 rán trstenicou, abyvedela čo ju čaká ak sa nebude riadne správať. Počas celej doby trestu bude mať v zadnicizasunútú mydlovú tyč !

Skončila som, odvolanie proti rozsudku je neprípustné !

– Teraz venujeme jeden balíček pre strážkyne na chodbách, aby ho skonzumovali v pohodlí v dolnej odpočinkovej miestnosti, a nerušili nás.

Vierina zástupkyňa zabalila do krabice zákusky približne pre štyry osoby a odniesla strážkyniam na chodbe, ktoré ju prijali a odišli do svojej odpočívárne na prízemí.

Prvej delikventke pripútanej ku stolu taktiež zapchali a zaviazali ústa. Tenké remienky sa jej zarezávali do členkov, stehien a zápästí, ale ona na to nemyslela lebo vedela bude teraz nasledovať.

– Tak, môžeme začať, ja zasadím 6 úderov – povedala Viera.

Prešla za vyviazanú ženu a natiahla ruku.

– Podajte mi kábel ! – zaznel príkaz.

Obľúbenkyňa izby, ktorá mala najlepšie miesto na spanie, bez váhania splnila rozkaz. Viera podaný kus kábla omyla odstraňovačom laku na nechty, aby sa jej ani náhodou nešmýkal v ruke.

– Kdo bude počítať ? – spýtala sa Viera.

– Nikdo ? Tak teda ja, ale ak sa pomýlim vyčítajte to sebe !

Vyviazaná obeť s hrôzou počúvala tieto slová, ale so zaviazanými ústami nemohla protestovať. Polmetrový kus kábla sa pomaly zdvihol nahor, potom s hlasným plesknutím dopadol na vypnutý, holý zadok vyviazanej ženy. Okamžite sa objavil približne 1 cm široký červený prúžok, ktorý sa za pár okamihov zmenil na fialový a navrel nad okolitú pokožku trestanej zadnice. Nie nadarmo to bol najstrašnejší trestný nástroj aký väzeňkyne poznali, aj keď oficiálne sa nemohol používať.

Spútaná žena po niekoľko minút vrtela postihnutým zadkom, no márne, pretože Viera vyčkala kým sa neskľudnila. Keď jej zasadila druhý úder, zadok trestanej ženy sa kŕčovito zovrel, rýchlo navretý púžok bol ešte väčší a fialovejší ako predošlí.

Viera povedala – Jedna.

To už ostatné ženy vedeli, že so 6 určených úderov bude najmenej 10. Zdesená Klára sa neodvážila ani pokúsiť ozvať.

Po treťom údere sa posunul i stôl vplyvom mohutných zášklbov postihnutej, ale Viera opäť nepočítala.

Štvrtý úder jej zasadila iba na jednu polku zadku, no o to bol silnejší. Zasadený úder sa prekryl s predošlím, čoho následkom bol výron krve zo zasiahnutej polky zadnice spútanej obete.

– Dva – povedala Viera a už jej vyťala i piatu ranu.

Tá zasiahla ešte nepostihnútý povrch zadku trestanej.

– Tri – a bez váhania opäť uderila.

Tento úder zasiahol hornú časť trestaného zadku v mieste kde končí chrbtica, no zato predsa len o kúsok nižšie.

– Tento úder sa nepočíta, pretože zasiahol nevhodné miesto – a uderila znovu, tentokrá na druhú polku zadku, kruto skúšanej previnilkyňe. I tu navrel fialový pásik, obeť už len veľmi potichu zastonala, ale ešte stále bola pri vedomí.

– Toto bol štvrtý.

Viera si vzápätí pred všetkými stiahla nohavičky a zasunula si do pochvy, starostlivo ochraňovaný vybrátor. Opäťnapriahla ruku s káblom, ale najprv zapla vibrátor a potom nemilosrdne uderila. Výsledkom úderu bol neskutočný „tanec“ zasiahnutého zadku, remene pútajúce stehná sa hlboko zaryli do mäsa, ale trestaná previnilkyňa kôli zapchatým ústam a vyčerpaniu od zakúšanej bolesti len ticho stonala.

– Päť – šesť – počítala vykonávateľka trestu a vyvrcholila, ale tak, že od rozkoše zamdlela.

Priebeh trestu sledujúce ženy rýchlo uvoľnili potrestanú delikventku z jej pút a uložili ju na najbližšiu posteľ. Uvoľnili jej ústa a pre úľavu jej na stýraný zadok rozprestreli handru namočenú v studenej vode. Keďže veliteľka cely nebolapri vedomí, nevedeli čo bude ďaľším krokom. Toto však netrvalo dlhšie než dve-tri minuty, pretože keď sa Vieraprebrala ihneď vydala príkaz k pripútaniu Kláry na stôl, podobným spôsobom ako v predošlom prípade.

– Ja si teraz trochu odpočiniem, 50 trsteníc jej vytne moja zástupkyňa – s týmito slovami si ľahla na posteľ – anie, žeju zase budete šetriť, pretože potom i ona dostane káblom…

Úbohá vyviazaná Klára, so zaviazanými ústami a štípajúcou mydlovou tyčou v zadku sa cítila bezmocná pred výkonom trestu.

Zástupkyňa bola milosrdná, pretože ju upútala i v páse, takto skôr prekoná vymeraných 50 úderov, pretože nebude treba vyčkávať aby sa jej zadok dostal do kľudovej polohy. Trstenicu dôkladne namastili, aby pri dopade nevydávala príliš veľa hluku,čo by ľahko mohli začuť ešte stále maškrtiace stážkyne.

Začala s výkonom trestu, ktorý nemilosrdne vykonala bez prestávky. Ako zázrakom Klára neomdlela, iba za zvýjala pod údermi trstenice. Po 25-tom šľahnutí už sa jej pred očami iskrili hviezdičky, po 40-tom jej krv zo stýranej zadnice stekala po stehnách.

– Ak to takto pôjde ďalej, neprežijem to… – pomyslela si.

Potom jej uvoľnili putá a tri spoluväzeňkyne ju odprevadili do jej cely, kde ju uložili dolu bruchom na posteľ. V duchu ľútostivo nariekala, ale mlčala, pretože videla, že i káblom zošľahaná žena nenariekala. Rozhodla sa, že za všetky utrpené krivdy pomstí, veď jej silná, vyšportovaná postava jej to umožňovala. Len čo sa dám do poriadku, uvidímekdo je tu šéfom…

Pri večeri dozorkyne opäť ostrým zrakom sledovali, či sa niečo nestalo, ale k svojej najväčšej ľútosti si nič nevšimli, pretože obe potrestané sa dokázali ovládnuť tak pri posadení ako aj pri vstávaní od stola. Na všeobecné prekvapeniesa Klára prihlásila a požiadala o preloženie na 12 miestnu celu, pretože by chcela byť vo väčšom kolektíve.Keďže predpisi to umožňovali, prisľúbili, že v pondelok až bude prítomná vrchná dozorkyňa jej žiadosť predložia ku schváleniu. Viera s ohromením a súčastne i s obavami vzala na vedomie žiadosť Kláry, veď nebola slepá a videla, že narazila na veľmi tvrdú protivníčku. Už sa videla ako leží s vystrčeným zadkom na stole, alebo kdo vie kde, podľa toho čo vymyslí jej protivníčka.

Rozhodla sa, že tak ľahko sa nevzdá velenia v cele.