|

Povídka “V nápravnovýchovnom ústave I”

Najskôr nevedela odkiaľ vie čo sa jej prihodilo, ale potom jej Nella vysvetlila, že pomocou trubkovej morzeovky sa väzeňkyne navzájom o všetkom informujú, čomu nevedia zabrániť ani dozorkyne. Ako stará väzeňkyňa ihneď sa pustila do ošetrovania stýranej zadnice Kláry, nakrémovala a namasírovala jej ju aby trochu zmiernila jej utrpenie.

– Ďakujem ti za tvoju ochotu, ale teraz by som si trochu oddýchla ležiac na bruchu…

Prišiel víkend, keď sa i väzeňkyne mohli pohybovať trochu voľnejšie, pretože i dozorkyňe trávili víkend doma, s výnimkou službukonajúcich. Pravdaže táto voľnosť nešla na úkor bezpečnosti.

Potom sa začal nový týždeň a Klára si ani netrúfla predstaviť čo sa bude diať…

Riaditeľ nenašiel doma potrebné uspokojenie, vrchná dozorkyňa sa pohádala s kamarátkou a ani ostatní nie v najlepšej nálade nastúpili do práce. Nadôvažok deviati muži vykonávajúci trest za ľahšie priestupky sa prešmykli do dievčenskej televíznej miestnosti, čo bol neodpustitéľný priestupok. Čo sa tam udialo dozorkyne nevedeli, informátor ich informoval len prítomnosti mužov v dievčenskom sektore. Mimochodom informátorom bola žena, ktorá za svoju činnosť požívala najrôznejšie výhody. Vo veľkej, 12 miestnej cele sa odsúdené pohádali o existencii G-bodu a na dvoch spoluväzenkyniach sa ihneď pokúsili o jeho vyhľadanie, ale výsledkom bolo len veľké výskanie…

Riaditeľ sa po porade rozhodol, že výnimočne uplatní tvrdé tresty voči previnilím sa osobám preto prikázal poriadne zakúriťv trestnej miestnosti, aby predišiel prípadným nachladnutiam, pretože nechcel zaťažovať ošetrovňu.

– Pre výstrahu bude každá previnilá osoba čakať na trest v predsieni trestnej miestnosti, muži a ženy na odelených laviciach pod dohľadom mužských a ženských dozorcov ! Bude tu poriadok, za to vám ručím ! Dovolenku by som chcel stráviť v pokoji. Ak niečo prenikne o dnešných udalostiach, personál to pocíti ku vlastnej škode…

– Každý rozumel ?

– Odpoveďou bolo jednoznačné prikývnutie a postavenie do pozoru.

– Tak pristúpime k určeniu trestov, ale tentoraz nebudem mnierny. Z mužov vkradnúcich sa na dievčenskú televíznu miestnosť traja dostánú po 25 rán, dvaja na koze, jeden v okovách. Z dvanásťmiestnej cely taktiež tri odsúdeňkyne obdržia po 12-12 ranách, dve na vyklenutom dereši, jedna na koze. Priebeh potrestania si každá nasledujúca osoba vypočuje pri otvorených dverách, ale tak aby do trestnej miestnosti nevidela.

– Skončil som, má niekto pripomienky ?

– Aké nástroje použijeme pre potrestanie ? – opýtala sa vrchná dozorkyňa.

– U mužov 2 cm trstenicu, u žien jazdecký bičík !

– Trest sa bude vykonávať striedavo na mužovi a žene, – doložil ešte riaditeľ.

– Určenie osôb vykonávájúcich trest ponechám na svoju zástupkyňu.

Potom sa zahájili prípravy na vykonanie trestov. Z pomedzi mužov troch previnilcov vybrali na základe dobrovoľnosti, pretože nebolo možné ktorémukoľvek z nich konkrétne dokázať previnenie. Ani to nebolo potrebné, pretože oni veľmi dobre vedeli kdo boli tí, čo sa dostali do kontaktu so väzeňkyňami a teda sa sami prihlásili.

U žien z dvanásťmiestnej cely bolo už komplikovanejšie vybrať tri previnilkyňe, pretože každá sa chcela vyhnúť potrestaniu. Napokon musela veliteľka cely určiť tri adeptky na potrestanie, medzi nimi i seba.

Muži a ženy vybrané k potrestaniu sa dohľadu dozorcov a dozorkýň museli presne o 10-tej hodine dostaviť do predsiene trestnej miestnosti. Zaujali miesta na dvoch protisebe umiestnených laviciach, ale mesmeli sa na seba pozerať ani spolu hovoriť.

Zástupkyňa riaditeľa sa dostavila v dohovorenú dobu a oznámila poradie a postup potrestania.

– Najskôr vojde do trestnej mietnosti odsúdený muž, potom nasleduje odsúdená žena. Po absolvovaní trestu vyjde von a bez slova zaujme svoje miesto, zdôrazňujem bez slova ! Každý výčká na potrestanie všetkých odsúdených, potom sa za dohľadu svojho dozoru vrátite do svojich ciel.

Medzičasom do trestnej miestnosti vstúpili vykonávatelia trestov, dvaja dozorcovia a dve dozorkyne.

– Prvý muž do vnútra – zaznel rozkaz.

Prvý z radu mužov sediacich na lavici vstal a bez slova vošiel do trestnej miestnosti. Tu sa musel zobliecť do naha, pred všetkými štyrmi vykonávateľmi trestov.

– Na kozu ! – zaznel ďaľší príkaz.

– Nohy od seba, ruky dopredu k remeňom !

Potom mu pevne pripútali členky, stehná, ruky a nakoniec pás. Dozorca sňal zo steny obávanú 2 cm hrubú palicu a postavil sa za odsúdeného.

– Pripravený ? – zaznela obvyklá otázka.

– Áno pane.

– Koľko dostanete ?

– 25 úderov.

Dozorca poodstúpil, vymeriavajúc vhodnú vzdialenosť nakoľko trstenica mala 1.5 m dĺžku. Prosím kolegiňa mohli by ste počítať údery, obrátil sa na jednu z dozorkýň. Druhá dozorkyňa podľa príkazu pootvorila dvere na predsieň, aby vonku čakajúci mohli dobre počuť dianie v trestnej miestnosti.

Započalo trestanie delikventa, ktoré nebolo obvyklé, nakoľko už po treťom údere sa porušila pokožka na zadku trestaného muža. Ešte netiekla krv, ale po každej rane sa zjavili ohromné fialové pásy. Samozrejme pripútaný muž to nevydržal a hlasne stenal po každom švihnutí. Po 15 údere už vyrážal hlasné bolestné výkriky, ale trest nebol prerušený až kým neobdržal i posledný z 25 určených úderov.

Muž už len lapal po vzduchu a strašlivo trpel. Ďaľší dozorca ho odpútal od trestnej kozy a prikázal mu aby sa obliekol.

– Môžete odísť a pošlite nasledujúceho !

Teraz bola na rade prvá zo ženského radu, ktorá možno bola i nevinne vo víkendovom povyrazení. Nič dobrého nemohla očakávať veď ju vybrala veľiteľka cely, ale dúfala, že to nebude trestná koza na ktorej bude musieť pretrpieť určených 12 úderov.

– Keďže ste prvá, môžete si vybrať či trest absolvujete na dereši alebo trestnej koze – veľkodušne povedala dozorkyňa.

– Ak by to bolo možné, tak na dereši…

– V poriadku, tak na dereši !

– Dvere sú pootvorené ? – spýtala sa druhá dozorkyňa.

– Samozrejme, odpovedal jeden z dozorcov, ba ak ich niekto za sebou zavrie dostane extra prídavok.

– Zobliecť do naha ! – zaznel príkaz.

Odsúdena sa bez váhania rýchlo zobliekla, neprekážala jej ani prítomnosť mužských dozorcov, veď už bola účastníčkou podobného potrestania. Len v tomto prípade pokladala svoje potrestanie za nespravodlivé.

Nahá sa položila na dosku dereša a čakala na pripútanie, čo na seba nedalo dlho čakať. Pripútanie rúk, roztiahnutie a pripútanie nôh a napokom stiahnutie hrubým remeňom cez driek.

– Keďže viem, že ty si bola jedna z tých na ktorých vyhľadávali G-bod, zmiernim ti trest, dostaneš síce všetkých 12 úderov, ale miernejších – povedala dozorkyňa.

– Podmienkou je samozrejme, že po každom údere zajačíš ako” Viktorka na splave ” !

– Rozumela si ?

– Áno rozumela som, ale čo ak sa mi potom pozrú na zadok ?

– Nič sa ti nestane, pretože dostaneš dva dni v tmavej samotke, ale so svetlom…

– Vopred ďakujem…

– Ale ak ma prezradíš, dvojnásobne to oľutuješ !

– Nie,nie sľubujem.

– Tak začnime, – s týmito slovami jej jazdeckým bičíkom vysádzala 12 úderov, ponechávajúc trestanej čas na presvedčivo znejúce bolestné výkriky.

– Skončili sme, obleč sa a pošli nasledujúceho !

Samozrejme, keď prišla do predsiene posadila sa na lavicu s takým bolestným výrazom, ako keby ju skutočne kruto potrestali.

Nasledujúci mužský delikvent nemal veľmi na výber, pretože ho hneď poslali k okovám upevneným v podlahe trestnej miestnosti. Po zoblečení mu ruky a nohy uzavreli do okov, ktoré od seba vzdialené približne jedného metra. Toto bola najnepríjemnejšia poloha, pretože hoci sa mohol pohybovať, uhýbať nemohol, lebo v tom prípade sa mu okovy bolestne zarezávali do členkov nôh a zápästí rúk. Naviac trestajúci spravidla pred každým úderomvyčkal, kým trestaný nezaujal kľudovú pozíciu. Toto samozrejme vedeli i dozorcovia a preto počas výkonávania trestu robili malé prestávky. Toto samozrejme trestanému mužovi nepomohlo, veď 25 úderov nemilosrdne obdržal aj keď po častiach a ani o potrebné hlasové prejavy nebola núdza. Po desiatom údere jajkal, po dvadsiatom už reval a zostávajúcich pät šľahnuti pretrpel takmer plačúc.

– Teraz zmeníme poradie, pretože vidím, že veliteľka cely si sadla do stredu. Jej prislúcha niečo pamätné, -povedala vrchná dozorkyňa ktorá sa medzičasom dostavila do trestnej miestnosti.

– Príliš už prevzala riadenie v cele a to sa mi nepáči…

– Nech vojde veliteľka cely ! – zaznel rozkaz.

Viera nič dobrého netušila zo zmeny poradia, čo mohla iného urobiť ? Vošla do trestnej miestnosti a zavrela za sebou dvere.

– Príkaz znel, aby sa tresty vykonávali pri otvorených dverách, či nie ?

– Prepačte…

– Neprepáčim, keďže počet rán je pevne stanovený, ty dostaneš bitku na trestnej koze. Aby to bolo ešte bolestivejšie, údery tri vysádza mužský dozorca.

To už jej nepovedala, že i jazdecký bičík zamenia za 2 cm hrubú trstenicu, ktorou trestali mužských delikventov.

Nasledovalo zobliekanie, prehnutie na trestnú kozu a pripútanie.

Keďže za seba nevidela, nevedela že i jazdecký bičík nahradila hrôzostrašná trstenica. Toto spoznala na vlastnej

koži, až keď svištiaci úder zasiahol jej vystrčenú zadnicu.

– Panebože, ani muž nemôže tak strašne uderiť jazdeckým bičíkom – pomyslela si, ale nemala čas meditovať, pretože už dopadol nasledujúci ešte strašnejší úder. Jej koža nebola na toto priviknutá, pretože ako veliteľka cely bola zriedkavo trestaná.

– Veľký bože, teraz budem musieť aspoň týždeňi cikať po stojačky – pomyslela si.

Po treťom údere už výkríkla, dokonca sa rozplakala, ale toto nijak neovplyvnilo silu ďaľších úderov. Po šiestom dopade trstenice na jej stýraný zadok, bolo nečakane trestanie prerušené, čo vnej vyvolalo nedobré tušenie.

– Snáď jej trochu posoľme švíky naskočené na jej zadnici, aby boli trvácnejšie, – prehlásila vrchná dozorkyňa a vzala vrecko soli používanej k odstraňovaniu námrazy, ktorá boľa oveľa štipľavejšia ako bežná kuchyňská soľ.

– Prosím zasoľte jej ich dôkladne,- povedala jednému z mužských dozorcov – a nebude vadiť ak jej ju trochu zatriete i do zadočku.

– Áno, pani, už aj, – a nabral zo sáčku plnú hrsť soli, ktorú nasypal na nechránený zadok Viery, a potom nie práve jemnými kruživými pohybmi ho rovnomerne rozotrel po celom povrchu zachviejúceho sa zadku trestankyne.

– Už stačí, ešte aj pozerať sa na to je hrozné, – povedala vrchná dozorkyňa.

– Teraz nasleduje ďalšých šesť úderov trstenicou, ale pokojne vrieskajte ak sa vám to nebude páčiť.

Namiesto jazdeckého bičíku použitá trstenica dopadajúca navyše na zasolenú pokožku zadnice spôsobovala takmer neznesiteľnú bolesť, ktorá prinútila veľiteľku cely k neprerušovanému jačaniu. V predsieni sediaci s hrôzou počúvali bolestné jačanie trestanej delikventky, nevediac čomu prisúdzovať jeho intenzitu, snáď okrem ušetrenej odsúdenej, ktorá bola trestaná nevinne.

Po zasadení poslednej, dvanástej rany, vrchná dozorkyňa mokrou handrou zotrela soľ zo fialovými švíkmi pokrytej zadnicej a uvoľnila putá pútajúce delikventku ku trestnej koze.

– Teraz ti prešlo takto, ale neradím ti, aby som ťa ešte raz pristihla…

– Rozumiem…

Po príchode do predsiene sa musela podobne ako ostatní posadiť na lavicu, čo jej spôsobovalo strašné muky.

Tretí odsúdený muž plný obáv vošiel do trestnej miestnosti, kde sa i on musel zobliecť a prehnúť cez trestnú kozu.

I jeho k nej pevne pripútali a započali s trestaním. Údery trstenice plieskali po jeho zadku, pričom on bezhlavo nariekal, pretože toto bol jeho prvý vážnejší trest od úvodného “zasvätenia.” Každý úder trstenice zanechal na jeho zadnici fialový pásik, v miestach kde sa jeden-dva údery križovali sa objavili i kvapôčky krvi, no nekrvácal.

Po 25 údere ho vrchná dozorkyňa ešte nedovolila odviazať, ale vezmúc do ruky nádobku s krémom jemne mu ním natrela stýraný zadok. Krémom mu natrela i konečník a aj tu mu namasírovala horiaci zadok. Potrestaný muž za blažených stonov vyvrcholil, vystreknúc sperma vedľa trestnej kozy.

– Skončili sme, odviažte ho a môže prísť posledná.

Na laviciach už sedelo 5 potrestaných trpiac strašnými mukami spôsobenými ich stýranými zadnicami.

Šiesty na potrestanie čakajúci delikvent, bola to posledná z troch žien, vstupila do trestnej miestnosti.

– Máš šťastie lebo sme už trochu unavený a preto by sme chceli čo najskôr končiť. 12 rán jazdeckým bičíkom nie je príliš veľký trest, vyzleč sa, aby sme ťa čo najskôr pripútali. Odev si podlož pod stehná, aby si to nemala až tak jednoduché.

– Poriadne ju pripútajte !

Palicovanie trvalo snáď najkratšiu dobu, ale o to bolo intenzívnejšie. Počas šľahania jazdecký bičík namáčali vo vode, aby dosiahli maximálny účinok. Však ani nechýbalo stonanie a napokon i výkriky. Zbičovaný zadok spútanej vyzeral ako by ho namaľovali červenou farbou, z ktorej vystupovali žiarivé fialové pásiky.

– Môžeš ísť, a ani nemusíš posadiť v predsieni, rovno si môžeš ľahnúť na brucho na svojej posteli, – povedala vrchná dozorkyňa a usmiala sa, pretože vedela, že život pokračuje, ešte bude pondelok, ešte budú disciplinárne dni.

Vykonanie trestov nahlasovala vrchná dozorkyňa riaditeľovi s vedomím, že počas jeho dovolenky bude ona všemocnou a najvyššou veliteľkou.

Jak se vám článek líbil?

Kliknutím na hvězdičku povídku ohodnotíte

Průměrné hodnocení 5 / 5. Počet hlasů: 2

Zatím nehodnoceno. Buďte první, kdo ohodnotí tento příspěvek.

Podobné příspěvky

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *