Povídka „LEN 1. část“

Na začiatok pár slov o mne:

Som starý mládenec, ak sa to dá povedať o 35 ročnom mužovi. Finančne som zabezpečený nakoľko som majiteľom 73% akcií stredne veľkej fabriky a zároveň jej ekonomický riaditeľ. Vlastním rozsiahle sídlo na samote. Žijem sám, mám vlastnú služobnú, ktorá sa mi stará o domácnosť a stravu. Mám pár priateľov s ktorými sa stretávame pravidelne, spravidla raz v týždni. Priateliek mám dosť, ale ani jedna mi neučarovala tak, že by som bol schopný obetovať svoju slobodu.

O čo ide?

Jedného dňa sa mi zmenil život na nepoznanie. Moja sekretárka, mimochodom nedobytná, Lenka zanedbala jednu pracovnú povinnosť a naša firma prišla o zákazku a tým asi o dva mili óny. Padáka dostala okamžite. Dlh, vlastne škodu nedokázala uhradiť.

Zamestnali sme inú, nebolo to ale ono. Už som som sa netešieval na rannú kávu, chýbali mi dvojzmyselné poznámky.

Lenka bola šikovná preto som ju držal pri sebe napriek tomu, že v posteli mi neskončia. Naopak, na poslednej party som schytal facku na ktorú sa nezabúda. Stačilo k tomu nežne pohladiť jej prdelku a už som ju mal. Druhý raz by som to nezopakoval.

Už som pomaly zabúdal, že pre nás pracovala. Uplynul skoro polrok a Lenka prišla za mnou do kancelárie prosiť o zamestnanie, že nemá s čoho platiť hypotéku na svoj dom. Bola nezamestnaná a v malom mestečku ako to naše si druhú prácu nedokázala zohnať. Plakala, prosila, sľubovala!

„Viete dobre Lenka, že tu Vás zamestnať nemôžem“ hovoril som ľahostajne. „Vy už pre mňa nemôžete pracovať, stratila ste moju dôveru. Pre mňa ste bohužiaľ bezcenná! Finančnú stratu ktorú ste firme, teda mne spôsobila si normálnym spôsobom odrobiť nemôžete ani za desať rokov.“

Obrátila sa ako by chcela vykročiť k dverám, zrazu sa pozrela smutne na mňa a povedala „to znamená, že sa to dá nenormálne? V poriadku beriem!“

Zostal som zaskočený, ale ani neviem či to bola zlosť alebo len chuť ju ponížiť za tú facku.

„Dobre potrebujem otroka!“ sucho som skonštatoval.

Zbledla, prehltla suchú slinu. „Urobila som škodu v poriadku ak chcete odpracujem si to. Kedy nastupujem?“

To ma vytočilo. „Ihneď!“ skríkol som „Vyzlečte sa!“ Sadol som si do kresla a sledoval ju. Zmeravela od hanby, ale pomaly si začala rozopínať gombíky na blúzke.

„Tak dosť, dosť to stačí. Vidím, že to myslíte vážne. Tak v poriadku.“

V momente som vymyslel plán. „Ak máte chuť, zajtra večer Vás očakávam v mojom dome. Prevezmete starosť o moju domácnosť, ja zase o vaše financie. Ale upozorňujem Vás, že to myslím smrteľne vážne. Budem sa k Vám správať ako k veci. Budem od Vás vyžadovať naprostú pokoru. Všetky prehrešky potrestám. Ak ste to pochopila a súhlasíte zajtra budete presne o 18,00 očakávaná. Domov budete chodievať len raz do týždňa tak sa podľa toho zariaďte.“ Strachom v tvári sa na mňa pozrela. „Tak teda súhlasím, prídem. Určite prídem!“

Z kancelárie som pálil rovno nakúpiť pomôcky na jej výchovu. Stále som konal ako v záchvate tranzu „mám ju! mám ju!“ neustále som si opakoval. Po príchode domov som rozviazal zmluvu s mojou služobnou a zaplatil jej odstupné, „rád“.

Dal som sa do práce. Do stropu pri krbe som pripevnil skobu. Na stenu v pravo od krbu dve oká vo výške dvoch metrov asi meter od seba a to iste pri podlahe. V ľavo od krbu som umiestnil malé p ódium a tyč ktorá smerovala z jeho stredu až po strop. Na čelo krbu nad rímsou a nástennými hodinami som zabil tri skoby a  na ne som zavesil jazdecká bičík, dútky a bič na psa. Po bokoch miestnosti so umiestnil bodové svietidlá namierené na všetky inštalované rekvizity. Zo stredu miestnosti som stolík a sedačku presunul oproti krbu. Tým som uvolnil celý priestor miestnosti. Nakoniec som miestnosť rozdelil závesom na dve časti. V jednej bola sedačka, knižnica a stôl a v druhej krb svietidlá a ostatné rekvizity.

Prišla načas, presne o 18,00. Uviedol som ju do miestnosti predelenej závesom, usadil sa do kresla a ju nechal stáť. „Tak si rozhodnutá?“ začal som jej tikať.

„Ano, ja svoje slovo viem dodržať!“ privierala zlostne oči.

Premeriaval som ju pohľadom. Mala na sebe bledohnedý kostým, bielu blúzku, pančuchy a lodičky. Bola jemne namaľovaná, vlasy spustené na plecia. V ruke držala kabelku. Pri nohách veľkú cestovnú tašku. Pripadalo mi, že netuší o čo tu pôjde. Ja som však na tú facku a jej odmeraný prístup k mojej osobe nezabudol.

Mal som mať vlastnú živú, prekrásnu, hračku. Vzdorovitá, neprístupná na druhej strane pracovitá, rozumná, inteligentná, atraktívna a sympatická dáma. Uvidíme čo sa mi podarí z nej vymodelovať.

Napätie trvalo už dosť dlho tak som začal:

„Takže už niet návratu! Vysyp obsah kabelky na stolík a to isté urobíš s tou veľkou taškou, ale na zem!“

„Ale to nemôžete je to môj majetok, ak chcete ja si to odložím v chodbe!“ začala panikáriť.

„Ty si môj majetok!“ postavil som sa a vrazil jej facku, že skoro rypla na zem. Pustila sa do plaču, ale zároveň rozopla kabelku a vysypala jej obsah. To isté nasledovalo s vakom.

Stála pri tej hromade šatstva a ja som jej to začal prekopávať. Lietalo to po celej miestnosti.

Posadil som sa a zapálil si cigaretku. „ Tak že už to nebudem opakovať. Keď sa ti niečo povie, bez váhania to bleskovo splníš! Rozumela?“ Uslzená tvárička mi odpovedala áno.

„Ano pane! A už to nespleť lebo zjednám nápravu. Náprava v tvojom prípade znamená trest a trest je bolesť, poníženie resp. obe naraz. Teraz nahádžeš všetky svoje veci do tamtoho vreca!“

Pozoroval som spokojne, ako plní môj prvý príkaz. Nakoniec nahádzala do vreca aj obsah vysypanej kabelky a postavila sa z vrecom doprostred miestnosti. Chvíľku nehnute stála. Napokon sa napriamila do pozoru a tichúčko mi povedala. „Pane splnila som Váš príkaz“

„Splnila si prd! Povedal som všetky tvoje veci do vreca.“ Nechápala, keď jej to však došlo zbledla a začala zhlboka dýchať, srdce jej bilo, myslel som, že jej vyskočí z blúzky.

Pozrela sa ma mňa privrela viečka a začalo predstavenie. Pre zmenu srdce začalo búchať mne. Tak to bol pohľad. Chvejúca hrdá dáma obnažovala svoje telo pred cudzím, zároveň dobre známym mužom.

Vo vreci končili postupne sako, sukňa, blúzka. Keď zostala v spodnom prádle a pančuchách s podväzkami jej hanba už mala obludné rozmery. Bol som neoblomný. Vyžrala si to pekne do konca až kým nezostala úplne nahá.

„Tú bižutériu tiež. Všetko!“ Musel som si zapáliť daľšiu. Nechcel by som s ňou meniť. Konečne nemala na sebe absolútne nič. V duchú som si hovoril. No tak vidíš Lenočka, že to ide, nechcela si ma teraz mám ja teba. Pekne nahú, pripravenú plniť moje príkazy, všetky moje príkazy. Toto určite nečakala. Stála v strede miestnosti a rukami sa snažila zakrývať svoju nahotu. Jednou rukou prsia, druhou rozkrok. Krásne sa červenala.

V miestnosti bolo len také intimčo, to som mal v úmysle zmeniť a dokonať jej pokoru.

Priniesol som jedno bodové svetlo a umiestnil ho za svoju sedačku odsunul stolík a vytvoril pred sebou prázdny priestor. Zobral som značkovač asi tri metre od kresla nakreslil na drevenú podlahu dva kríže vzdialené od seba asi pol metra. Posadil som sa do kresla a namieril „bodovku“ do priestoru ku krížom. Rozsvietil som. Lenka už vedela čo ju čaká.

„Takže dáma nakoľko chcem svoj tovar poznať dôkladne prišiel čas na zoznámenie. Postavíš sa do stredu značiek ruky prekrížiš nad hlavou a pekne sa mi predstavíš. „Meno, vek, výška, váha, vzdelanie atd..“ kývol som hlavou. „Takže začneme.“

Bola zlomená, už neuvažovala. Postavila sa do stredu osvetleného priestoru, presne podľa môjho pokynu. Bola prekrásna skoro mi to vyrazilo dych. Tichúčko vzlykala.

Prekrásne prsia, nie moc veľké ukončené vztýčenými bradavkami. Musela byť poriadne vzrušená. No teda. Žiadna vychrtlina kus pekne stavanej babenky. Kľúčne, rebrové a pánvové kosti však prezrádzadi, že o nadváhe nemôže byť ani reči. Opaľovala sa určite nahá. Asi v solárku. Trojuholníček s jemným porastom hrdo trónil venušinmu pahorku. Stehná vpredu pekne klenuté, dokreslovala krása jej lýtok. Nad kolenom boli patrné napnuté stehenné svaly. Takže s posilovňou si tyká.

Ako v sne som počúval jej slová. „Lenka Nováková, dvadsaťosem rokov, meriam 172 centimetrov, vážim asi 60 kilogramov, som absolventkou ekonomickej fakulty …………“

Postavil som sa a podišiel priamo pred ňu. Prstom jej nadvihol bradu a zadíval sa jej do vystrašených očí a sladko jej povedal. “ Toho času otrok menom LEN, odhodlaná plniť všetky pánove príkazy!“ Zopakovala aj to.

Odišiel som do vedľajšej miestnosti a zobral som so šatníka moju bielu košeľu k saku a hrubý kožený opasok

Vstúpil som do miestnosti. Nehnute stála. Teraz som ju videl odzadu. No páni. Je to kus! „Obleč si to,“ povedal som podávajúc jej tie veci.

Spadol jej kameň zo srdca. V momente bola oblečená. Košeľa jej bola samozrejme veľká. Siahala jej asi do polovice stehien. Opasok jej ju trochu nadvihol. Bola rozkošná. Myslím, že jej by pasovalo hocičo.

„Takže LEN dnes večer začneme s tvojou výchovou. Presne o 20.00 nastúpiš na značky. Ohlásiš sa mi nasledovne: „otrok LEN je pripravená na výchovu pane“.

Vždy keď nebudeš plniť moje príkazy budeš sa starať o domácnosť. Keď bude všetko v poriadku, máš osobné voľno. Podrobnosti sa postupne podozvedáš. Teraz odhrň záves a priprav oheň v krbe. Potom pôjdeš do kuchyne s spravíš niečo pod zub. Odchod“

Odhrnula záves a keď sa pozrela smerom ku krbu zmeravela strachom. Došlo jej to. Už vedela že nežartujem. Vedela, že niet cesty späť. Jej uprený pohľad na krb a biče nad ním ju desili. Tie veci sú pripravené. Ano sú pripravené. Pripravené na výchovu. Jej výchovu. Netušila však kedy a ako.

Pri zapaľovaní ohňa bola trošku nemotorná. Otáčala sa len z boku, aby som jej nevidel náhodou pod košeľu. Samozrejme si domazala od sadzí moju košeľu i svoju tvár. Pardon aj tvár už bola moja.

Na to že sa nevedela orientovať v kuchyni navarila dobre. Ja som sa najedol. Ona nedostala nič. Odniesla riad do kuchyne a počul som, ako ho umýva. Do ôsmej už veľa času nezostávalo na krbe som pozoroval hodiny a praskajúci oheň. Stlmil som osvetlenie a zapol len bodovky, Jednu na priestor značiek druhú na biče nad krbom.

Presne o 19,59 vošla bojazlivo do miesnosti. Sedel som v kresle oblečený v čiernom obleku a vyleštených lakovaných topánkach v ruke som držal daľší bič. Taký nad krbom nebol. Bola to vlastne taká palica asi meter dlhá obtočená čiernou, jemnou kožou. Niečo ako ukazovátko. Ona však vedela, že sa dá použiť aj ináč. Tak, predstavenie mohlo začať.

Postavila sa na určené miesto, ruky prekrížila v zápästiach nad hlavou. Napriamila svoje telo ako by stála v pozore. Privrela oči. „Otrok LEN je pripravená na výchovu pane.“

Asi po dvoch minútach pozorovania som sa postavil. Nebol som schopný slova. Pristúpil som k nej a neodolal som pokušeniu. Ukazovákom som sa dotkol jej čela a prešiel bez prerušenia pozdľž celého tela až po pupočnú jamku.

Nakoniec som spustil: „chcem od teba absolútnu poslušnosť. Vždy keď ta oslovím necháš svoju činnosť pribehneš, postavíš sa do pozoru a ohlásiš sa: „otrok LEN čaká na príkaz?“ V prípade, že nebudeš v mojej prítomnosti viac ako 5 hodín, ihneď ako ťa zavolám, alebo ako ma zazrieš urobíš to iste. Najskôr si však kľakneš a pobozkáš mi špičky nôh. Rozumela si?“ „Ano pane.“

„Dobre LEN, tak začneme z tvojim výcvikom. Na úvod si dáš nasledovnú rozcvičku: sto drepov, tridsať klikov a päťdesiatkrát sed-ľah. Odlož si opasok a môžeš začať.“

Nebolo jej to prijemné čo počula, už som si myslel, že bude protestovať. Neprotestovala. Opasok si rozopla, položila na stolík, vrátila sa na svoje miesto do stredu nasvieteného priestoru a nedobrovoľné predstavenie sa mohlo začalo.

Ruky si dala v bok a už som sledoval snahu svojej otrokyne. Natočila sa síce trošku bokom aby som náhodou nezazrel jej intímne miesta, ale to som v úmysle nemal. Zo začiatku to bolo také nemastné, neslané. Začal som preto údermi ukazovátka o stolík rytmus zrýchľovať.

Pochopila ihned. Už som mohol prestať, snažila sa sama. Asi v strede rozcvičky začala košeľa vlhnúť potom. Pri sedoch a ľahoch sa na niektorých miestach už lepila na telo.

Prvú časť úspešne zvládla a postavila sa na predpísané miesto. Pozoroval som ju pohodlne sediac vo svojom kresle. Prilepená košeľa na prsiach zvýraznila jej opäť stojace bradavky. Dýchala ako bežec v cieli. Ona však nebola ešte ani v polovici. Bol som spokojný stála predo mnou bývalá sekretárka, skoro nahá, pripravená plniť iné úlohy ako u mňa v práci.

„Predveď mi ako ma privítaš keď nebudeme spolu dlhší čas.“ Dve sekundičky sa zamyslela a vykročila smerom ku mne zadívala sa mi vzdorovito do očí, kľakla si, sklonila k mojim nohám a pobozkala mi topánky. Potom sa postavila sa do pozoru a zašepkala: „otrok LEN čaká na príkaz.“

„Je to zlé LEN, pomalé, tvoje bozky chcem počuť, topánky budú po bozkoch vlhké a v pozore prsia a zadok budú poriadne vystrčené, ohlásiš sa zreteľne a nahlas! Dostávaš prvý čierny bod. Po tretom budeš potrestaná! Teraz si to zopakuj a už nerob chyby.“

Zopakovala to excelentne. Skontroloval som topánky boli vlhké. Cmukala nežne a dostatočne hlasno. Prsia a zadok vystrčila v pase sa ohla ako luk, dívala sa predpisovo.

Chcel som si pofajčiť tak som jej dal zopakovať rozcvičku odznova. Fučala, vzdychala, ale tempo držala statočne. Nebolo treba ju naprávať, tak som si zapálil a prechádzal sa po izbe. Bol som tréner vzdychajúcej, snažiacej sa fenky. Podišiel som sa rovno k nej a ohýbal ukazovátko v rukách, zatiaľ čo ona drela jak dobytok.

Sily ju pomaly prestávali poslúchať. Vlasy a oblečenie mala už pricapené na spotenom tele. Sadol som si. „LEN!“ Okamžite prestala cvičiť a pribehla ku mne. Zaujala pozíciu. „Otrok LEN čaká na príkaz.“ „Strč si palec do prdele LEN,“ povedal som pokojne. „Prosím?“ Zasmial som sa „nepros, máš druhý čierny bod a opakovať to nebudem!“

Zrazu stála predomnou mokrá, strapatá a zaklonená s palcom v zadku. Košeľu mala na nahom, napnutom tele už úplne prilepenú.

Pozoroval som nádherné krivky vyčerpaného, zlomeného tela. Cez mokrú košeľu presakoval zreteľný obraz jej bradaviek a tmavého lona. Pupočná jamka bola ukrytá. Nevadí. Stehná boli z časti zakryté mokrou látkou ale ich tvar bol jasne čitateľný. Či mala palec tam, kde som je určil, som nevidel. Podľa výrazu  tváre, keď ho tam vtláčala možno áno.

To však nebolo podstatné. Bola ochotná plniť moje príkazy, takže prvá lekcia výcviku mojej LEN bola naplnená. „ Si veľmi pekné dievča, škoda že si „LEN“ otrok. Dobre teda, môžeš sa zas postaviť na svoje miesto.“

Keď zaujala predpísanú polohu pokračoval som v inštrukciách. „Nakoľko som spokojný s priebehom prvej lekcie získavaš jeden biely bod. V prípade, že budeš mať tri, môžeš mať jedno želanie, ak bude rozumné, skromné a splniteľné bude splnené. Pri opačnom ti pribudne puntík čierny. Ja teraz idem spať, unavila si ma a ráno idem pracovať. Ty sa môžeš upraviť. Počas môjho spánku a neprítomnosti si poprezeraj celý dom a záhradu. Poupratuj, navar, no proste všetko čo slúžka robí. Ráno budú moje raňajky na jedálenskom stole, ty v pozore pri ňom. Potom to už poznáš. A čo sa týka tvojho zajtrajšieho úboru. Vyber si z vreca nejaké pekné kombiné a lodičky. Pozor ohodnotím to puntíkom.

A teraz k tvojmu zovňajšku. K zajtrajšej výchove nastúpiš v tom istom čase ako dnes, upravená ako sa na otroka patrí. Vlasy si ostriháš, aby ti nezakrývali krk a začešeš dozadu. Nechty na rukách a nohách odlakuješ a ostriháš. Vyholíš si okrem vlasov všetko čo ti vyrastá na pokožke. Zdôrazňujem všetko a hladko. Budeš čistá a voňavá.

Zajtrajšia lekcia začne tvojou osobnou prehliadkou, nasledovať bude rozcvička. Naučíme sa nové príkazy a vyhodnotíme tvoje správanie a prístup k povinnostiam.“

Postavil som sa a keď som prechádzal popri nej, tak ako stojac v pozore vystrkovala zadok, neodpustil som si.  Pohladil som ho. Presne tak ako vtedy keď mi ubalila facku.

„Tak pá LEN, máš voľno.“