Povídka “Za chyby sa platí”

Mám priateľku Lucku, s ktorou sme si dohodli určité pravidlá a tie musí bezpodmienečne dodržiavať. Tie pravidlá sú jednoduché – nesmie urobiť nič bez predchádzajúceho súhlasu, klamať, fajčiť, masturbovať bez povolenia a byť lenivá. Za každé porušenie dohodnutých pravidiel nasleduje výprask. Počet rán, trestný nástroj a pozíciu pri výprasku vždy určujem ja.

Prednedávnom som bol týždeň odcestovaný a tak jediný náš kontakt bol cez internet. Už prvý večer som Lucke z internetovej kaviarne poslal mailík a netrpezlivo čakal odpoveď. Tá však neprišla ani na druhý, ani na tretí, či štvrtý deň. Až v piatok naobed, keď som sa dostal k počítaču a otvoril svoju adresu, tak som si našiel krátky odkaz. Vraj aby som sa nehneval, mala veľa práce a rôznych povinností. Dosť ma to rozhnevalo.

Konečne som opäť doma a môžem sa stretnúť s Luckou. Bude mi musieť vysvetliť tú svoju zaneprázdnenosť. Po ceste k nej som stretol nášho spoločného priateľa, ktorý sa mi hneď pochválil, že sa stretol s Luckou v stredu na diskotéke, kde sa dobre zabávala. Pozval ju na drink a neskôr, aj s ďalšími priateľmi, zapadli do iného lokálu, kde hodne pili a fajčili. Rozchádzali sa až tesne nadránom. Dosť ma táto informácia zarazila, ale nijak som ju nekomentoval. Rozlúčil som sa a ponáhľal za Luckou.

Bola doma a nečakala, že prídem tak skoro. Prvé, čo som zbadal na nočnom stolíku v jej izbe bol vibrátor. Vzal som ho do ruky, ešte bol celý vlhký od jej milostných šťavičiek. Iba som sa na ňu pozrel a spýtavo zdvihol obočie.

„Prepáč,“ povedala a sklopila svoje krásne oči. Tušila, že to len tak neprejde.

„Prosím Ťa, môžeš mi vysvetliť, prečo si mi nenapísala nič, okrem krátkeho odkazu?“

„Vieš, v práci som mala strašný fofr, musela som presčasovať a ešte v utorok prišla aj moja mama na návštevu a dve noci tu spala. Tak som nič nestíhala.“ Uprene som jej pozeral do očí a to nevydržala. Sklopila zrak, červeň jej začala stúpať do tváre, čo je neklamné znamenie, že niečo nie je v poriadku.

„No, tak to si fakt nemala veľa času“. Priam som videl, ako sa jej po tejto vete uľavilo. Okamžite bola zhovorčivá a dosť podrobne mi vykladala čo robili s mamou, o čom sa bavili, aké dobroty si varili a ja som iba nemo počúval a v duchu žasol nad jej fantáziou. Nechal som ju pomerne dlho rozprávať a vôbec som ju neprerušoval. Až zrazu som celkom ticho, ale o to jednoznačnejšie zahlásil: „Zaujmi polohu“. To znamenalo vyzliecť sa jen do nohavičiek, postaviť do pozoru, nohy rozkročiť, nohavičky stiahnuť ku kolenám, ruky dať za hlavu a takto čakať. Lucka ostala ako obarená a chvíľku akoby nechápala, čo som povedal. Pomaly jej došlo, že to myslím smrteľne vážne a tak sa poponáhľala splniť môj príkaz. Krátko nato už stála tak, ako som prikázal. Mal som možnosť sa pokochať pohľadom na jej krásne štíhle telo, veľmi pružné a pevné prsia číslo tri, na vrcholkoch ktorých sú bradavky, v čase vzrušenia ako maličké valčeky, ale veľmi tvrdé a pružné. Luckina mušlička je bez jediného chĺpka a tak je nádherné vidieť jej naliate pysky a vlhkú štrbinku.

„Tak, a teraz mi ešte raz porozprávaj, čo si robila celý týždeň, že si nemala čas mi napísať pár riadkov“. Skús však podrobne a hlavne nič nevynechávaj, aby som mohol posúdiť, či si naozaj bola tak vyťažená.“ Lucka ostala dosť zaskočená, lebo si myslela, že ju idem potrestať za tú masturbáciu. Nadýchla sa a začala znovu obohranú pesničku o frmole v práci, návšteve matky atd, atd. Nechal som ju, nech dorozpráva svoje výmysly až do konca. Chvíľu som sa tváril, akože jej verím a potom som sa milo spýtal: „Ako sa ti páčila v stredu diskotéka a neskoršia zábava v pube?“ Po tejto otázke akoby do Lucky udrel hrom. Vytreštila oči a lapala po dychu. Bolo jasné, že som trafil do živého. „Tak čo mi na to povieš? Nezdá sa ti, že si to trošku prepískla s tým klamstvom. Mňa nehnevá, že si sa bola zabaviť, ale to, že si mi nenapísala a teraz ešte aj nehorázne klameš, tak to ma veľmi mrzí a dosť bolí. Vieš čo sme si dohodli, prečo si porušila všetky naše predsavzatia?“ Lucke sa pri tomto mojom prejave objavili v očiach slzy.

Zmohla sa iba na – „Prosím ťa, potrestaj ma a potom odpusť. Viem, že si zaslúžim prísny trest, som pripravená ho prijať. Prisahám, že viackrát sa to už nestane, len sa prosím nehnevaj. Bola som hlúpa a pojašená.“ Chvíľu som premýšľal o tom ako túto nehoráznosť potrestám.

„Do kúta a kľaknúť!“ Potichu som zobral videokameru, postavil ju na statív a nasmeroval na Lucku. Spustil som nahrávanie, pretože som si ešte musel niečo zariadiť vonku a ona musí kľačať bez pohnutia, otočená ku stene, s mierne roztiahnutými nohami, nohavičkami pri kolenách, s rukami predpaženými a rákoskou položenou na nich. Ak jej spadne, tak vždy dostane pridané pri výprasku minimálne 10 rán. O tom, že beží nahrávanie nemala ani potuchy. „Ja idem niečo zariadiť a ty tu budeš bez pohnutia čakať až sa vrátim, jasné?“ Iba mierne prikývla hlavou. Ešte som jej položil rákosku na ruky a odišiel som z domu.

Lucka, keď počula, že sa zatvorili dvere, chvíľku ešte kľačala v predpísanej polohe a potom si sadla na päty a spustila ruky dole. O chvíľku sa začala vrtieť, kľudne si sadla na zem a v tom zbadala kameru. Vyskočila ako uštipnutá, utekala ku kamere, už, už na ňu siahala, ale v tom sa spamätala a rýchlo si kľakla späť do kúta a rákosku položila znovu na natiahnuté ruky. Stihla to len tak-tak. Práve som sa vracal späť.

„Tak čo, bola si aspoň teraz poslušná a zotrvala si tu bez pohybu?“

„Nehnevaj sa, ale nedokázala som to.“

„Ako, nedokázala? Bol som preč iba pár minút a ty si to nevydržala? Očakávam vysvetlenie. Okamžite pod sem!“ Prišla po kolenách a zostala kľačať tesne predomňou. Vzápätí mi presne popísala, čo tu, počas mojej neprítomnosti vyvádzala. Dokonca aj to, že v prvom momente chcela kameru vypnúť a vymazať nahrávku. Hnev, ktorý mnou lomcoval už od príchodu sa ešte vzrástol.

„Teda, to sa mi asi len zdá. Ty si nenapraviteľná. Ale ja to z Teba vytlčiem. Najbližších niekoľko dní si ani nesadneš, ani nesiahneš na Tvoju nenásytnú kundu. Strašne si ma sklamala a taký bude aj tvoj trest. Dnes dostaneš prvú časť – to za tie klamstvá, ktorými si ma kŕmila. Zajtra dostaneš za nepovolenú masturbáciu, pozajtra za nedodržanie predpísanej polohy pri kľačaní a nasledujúci deň za spadnutú rákosku. Teraz odchod do pivnice!“ Tam sme mali zariadenú malú mučiarničku s trestnou kozou, krížom a ťažký dubový stôl. Na stenách boli rozvešané rôzne nástroje na udeľovanie výpraskov a veľké množstvo povrazov na pripútavanie v požadovanej polohe. Viem, že najviac sa obáva trestnej kozy, tak som si pre dnešný výprask vybral práve ju. Ukázal som na ňu a ona sa viditeľne zachvela. Nemala však odvahu čokoľvek namietať.

„Nohavičky dole, dnes to bude len a len na holú!“ Lucka si vyzliekla nohavičky úplne a položila ich na ľavicu. S obavami hľadela na trestnú kozu. „Dnes nebudeš pripútaná. Beda však, ak nezotrváš v predpísanej polohe. Prines mi rákosky a potom sa prehni cez kozu!“ To je vždy veľmi ponižujúce, ak máte niekomu podať nástroj, ktorý za malú chvíľočku vám bude rasovať nebohú prdelku. Taktiež otázka pripútania, resp. nepripútania. Ono je omnoho ťažšie vydržať v pozícii bez pripútania a tiež je to psychologicky tvrdé, dobrovoľne vystavovať zadok neznesiteľnej bolesti a nemeniť polohu. Lucke však nič nezostávalo, iba sa poslušne priniesť rákosky a prehnúť sa cez hornú hranu kozy a čakať. Ešte som dôrazne upravil jej polohu a výsledkom bolo, že bola celkom vyšponovaná, zohnutá až k zemi a nohy roztiahnuté asi na meter od seba. Jej zadok bol nádherne vystrčený a obe dierky ničím nechránené.

„Dnes som sa rozhodol Ti vyplatiť 40 rán rákoskou a ako prémiu mám prichystané malé prekvapenie. Nebudeme to naťahovať a začneme. Aby si si to však lepšie užila, trošku Ti pomasírujem zadok“. Cíti, ako jej na zadok dopadla moja ruka namočená do vody. Dostala asi šesť mokrých lupancov, od ktorých má celú ritku krásne mokrú, voda jej steká cez kundičku až na stehná a vie, že každý švihanec rákoskou krásne prisadne a bolesť bude ešte intenzívnejšia. Pomaly som si začal vyberať trestný nástroj a to tak, aby mohla všetko sledovať. Jednotlivé rákosky som poťažkával v ruke, skúšal ich pružnosť a švihal nimi do vzduchu. Nakoniec som si vybral dve – jednu veľmi tenkú a druhú naopak, tlstejšiu. Prešiel so za Lucku a tou tenkou som niekoľkokrát švihol tesne okolo jej zadku. Vždy sa ozval veľmi ostrý zvuk a ona sa celá striasla, pričom sa pokúšala kŕčovité stiahnuť polovičky k sebe. S tak veľmi roztiahnutými nohami to však dosť dobre nešlo. Keď to najmenej čakala, tak dostala prvú ostrú ranu, ktorá dopadla naprieč celým zadkom. Vykríkla, avšak skôr prekvapením ako bolesťou, tá sa začala rozlievať až o malú chvíľočku a bola dosť pálčivá. A už tu bola nová rana, tesne pod prvú a tak to pokračovalo až do desiatej rany. Pekne jedna vedľa druhej. Zadok sa jej chvel, hlava po každej rane vyletela dohora a hlasový prejav sa postupne zosiloval. Pozíciu ale držala dobre.

Urobil som krátku prestávku a pritom som rukou hladil doráňanú ritku. Bola krásne ružová, s pomaličky sa vyfarbujúcimi jednotlivými ranami. Nechal som hladenie a znovu si vymeral vzdialenosť na nové rany. Tentoraz som si zobral na mušku stehná, lepšie povedané tú ich časť, kde sa končia a začína sa klenúť jej krásny zadoček. Už po prvej rane sa Luckin hlasový prejav neúmerné zvýšil a hlavu si skoro vyvrátila. Ja som však pokračoval ďalej a snažil sa stále zasahovať to isté miestečko. Už nevydávala jednotlivé výkriky, ale súvisle kričala a slzy jej tiekli po tvári. Medzi jednotlivými ranami ma prosila aby som jej odpustil, alebo aspoň ju nebil po stehnách. Na nič som nedbal a vyplatil ďalších 10 rán. Po nich som znovu urobil prestávku, ale iba na to, aby som si vymenil rákosky.

„Tak, milá damo, polovičku máš už za sebou. Priprav sa na pokračovanie, až teraz si budeš užívať. Pritom môžeš rozmýšľať nad tým, ako si ma chcela klamať.“ A už svišťala rákoska znovu. Lenže, dokatovaný zadok bol už strašne citlivý a táto tlstejšia rákoska veľmi bolestivá. Po údere mala pocit, že sa jej mäso oddeľuje od kostí. Bol to neuveriteľný pocit tupej bolesti, ktorý sa z mučeného zadku rozlieval po celom tele. Zmenil som aj taktiku. Udieral som s oveľa väčšou silou a iba na jedno miesto na vrchole zadku.

Už po tretej rane začala zdvíhať nohy, ale ešte stále ich vracala na pôvodné miesto. Po ďalších dvoch silných ranách už to nevydržala a vyskočila z kozy, rukami si okamžite začala hladiť postihnuté miesto a prosila o skončenie trestu.

„To teda v žiadnom prípade. Okamžite si nasaď obojky na ruky aj nohy!“ Váhavo splnila môj príkaz. Znovu som ju donútil prehnúť sa cez kozu a teraz som ju už pripútal. Počas celého pripútavania ma prosila o prepáčenie, že už nikdy viac nič podobné neurobí, len aby som ju už nebil. Po chvíli ma to prestalo baviť.

„Okamžite sklapni. Porušovať dohody to áno, ale prijať trest, to nie. A nezabudni, máš ďalší vrúbok, nedodržala si pozíciu!“ Po pripútaní som pristúpil znovu k jej zadku a pokračoval vo vyplácaní. Jej rev však už bol neúnosný. „Takto to ďalej nepôjde.“ Prerušil som výprask, zobral jej nohavičky, vyčural sa na ne a strčil jej ich do pusy. Aby ich nemohla vytlačiť, previazal som ho kusom prádelnej šnúry. V tvári sa jej zračil hnus, ale pomôcť si nemohla. Následne som pokračoval vo výprasku. Lucka nakoniec dostala všetkých desať rán, ktoré v podstate dopadli asi na šírku troch centimetrov. To aj podľa toho vyzeralo. Pokožka v tom mieste bola hrozivo vystúpená a vyzerala, že každú chvíľku praskne. Stále sa však nalievala a barvila všetkými odtieňmi červenej, ktoré postupne prechádzali do modrej, fialovej a miestami až takmer čiernej.

Znovu krátka prestávka. Vybral som jej nohavičky z úst, aby mohla lepšie dýchať.

„Prosím Ťa, už ma nebi, už nikdy nebudem klamať ani inak porušovať dohodnuté pravidlá, len ma preboha už nebi. Ja to nevydržím, prosíííím…“

„Nad tým si mala rozmýšľať predtým, ako si porušila všetky naše dohody, teraz si vytrpíš svoj trest až dokonca“. Znovu som sa postavil za Luckin zadok a rákoskou pohladil jej stehná.

„Ježiši Kriste, aspoň nie tam, veľmi pekne prosím, tam niééé.“ V tom dopadla prvá rana na predchádzajúcich desať. Lucka neľudsky zrevala a chvíľu som mal dojem, že sa vytrhne z púť. A už tu bola ďalšia, tentokrát až tesne nad kolená. A ďalšia o kúsok vyššie a znovu vyššie a tak to pokračovalo, až deviata a desiata znovu dopadli presne do priehlbinky medzi stehnami a zadkom. V tom čase už Lucka nevládala kričať iba sípala a pri dopade deviatej rany sa počurala. Stekajúca moč, ktorá sa jej dostala na zmučené stehná, jej spôsobila nove kruté bolesti.

„Už máš svoj trest takmer za sebou, ale je tu ešte sľúbená prémia.“ Išiel som do rohu miestnosti a postavil Lucke pred tvár vedro s vodou, v ktorom boli natrhané a namočené čerstvé koprivy.

Iba na ne vyvalila oči a okamžite začala prosiť – „Prosííím už nie, už ma nechaj, už nikdy nič nespravím zlého, odpusti mi už, prosííím…“ Chvíľku som ju nechal oddýchnuť a potom som si začal naťahovať rukavice. Lucka sa okamžite začala zmietať a kričať: „Nie, niééé, prosím, už dosť, nevládzem, prosííím.“ Na nič som nedbal, zobral za hrsť krásnych mladých koprív a prešiel znovu za chrbát Lucky. Jednu rukavicu som si stiahol a začal Lucku hladiť po mušličke. Napriek pretrpenej bolesti jej pička bola krásne mokrá a pošteváčik úplne tuhý, vykukoval von zo svojho obvyklého úkrytu. To sa mi práve hodilo. Ešte chvíľku som jej masíroval broskyňku, až Lucka začala krásne vzdychať. Keď bola iba okamih od vyvrcholenia zrazu som jej začal koprivami prechádzať pomedzi nohy. Najprv pomaly a potom stále silnejšie, až nakoniec som ju z celej sily švihal medzi roztiahnuté stehná a dal si záležať, aby som vždy zasiahol hlavne ryhu medzi zdurenými pyskami. Za chvíľku mala celú vyholenú prcinu červenú a samý neuveriteľne svrbiaci pupáčik. Znovu šialene ryčala a moč z nej len tak striekala. Aj počas čurania som ju neustále mlátil zvyškami koprív, čím sa jej moč dostala takmer všade a pálenie sa niekoľkonásobne zvýšilo. Keď prestala močiť aj ja som prestal s výpraskom. Ešte asi pol hodinu som ju nechal priviazanú a plačúcu na koze a až potom som ju odviazal. Okamžite sa začala škrabať v rozkroku, ale to som jej pod hrozbou použitia koprív aj na cecky zakázal. Odviedol som ju do kúpeľne a osprchoval studenou vodou. Tá jej značne uľavila a zmiernila bolesť a pálenie.

„No, moja milá, výprask máš síce za sebou, ale vieš, že si nedodržala predpísanú polohu? To nemôžeme nechať len tak, iste to uznávaš, že?“

„Uznávam, len prosím, dnes už ma netrestaj, preboha prosím.“

„To teda nie. Dnes v noci budeš spať s koprivovou vložkou v nohavičkách a aby si sa nemohla moc vrtieť, tak ruky aj nohy budeš mať priviazané k rohom postele. Snáď Ťa to poučí, ako sa máš správať pri prijímaní trestu.“

„Prosím, nie, nie, niééé!“ Lucka sa usedavo rozplakala. Na nič som nedbal, zobral zvyšné koprivy, pekne ich poskladal do nohavičiek a prikázal Lucke, aby si ľahla na posteľ. Ruky som jej priviazal k rohom postele za hlavou, natiahol som jej vystlané nohavičky. Vzápätí som jej rovnako do rohov postele uviazal aj nohy. Ležala roztiahnutá ako veľké písmeno X.

„Prajem Ti dobrú noc a sladké sny. Už dnes sa môžeš tešiť na zajtra. Budeme pokračovať v tvojom naprávaní a ver, že to bude rovnako bolestivé“.