Povídka “Moja virtuálna priateľkaa”

Mám priateľku, s ktorou som sa ešte nikdy nevidel, ale si krásne dopisujeme o našej spoločnej láske a vzrušení z výpraskov. Lenže nastal problém. Ona prestala plniť svoje sľuby. Síce odpovedá na moje maily, ale sú to iba veľmi krátke dopisy a z našej vzájomne vzrušujúcej témy tam nie je nič.

Ešte v začiatku nášho dopisovania navrhla, že ak nebude dostatočne rýchlo a podrobne odpovedať na moje listy, tak mám navrhnúť trest. Ona pôjde za svojim skutočným priateľom a poprosí ho o jeho udelenie. Práve teraz moja trpezlivosť je na konci.

Lucka – vzhľadom na to, že neplníš naše dohody, tak čo najskôr zájdeš za svojim chlapcom a poprosíš ho o potrestanie. Celé si to predstavujem tak, že pri príchode sa vyzlečieš donaha, kľakneš si pred svojho pána, prednesieš mu, čo si nedodržala z našich dohôd a úctivo ho poprosíš o nasledujúci trest.

1. Dvadsaťpäť rán rákoskou na vyšponovaný zadok v predklone. Každá rana musí zanechať viditeľnú stopu a pokiaľ opustíš predpísaný postoj, tak pridať päť rán za každé porušenie.
2. Potom vyplatiť lieskovým prútom na každé stehno desať rán a v prípade uhýbania za každé porušenie pridať tri rany.
3. Na záver dútkami vyplatiť desať ostrých rán na mušličku. Pri bránení hladkému priebehu výprasku pridať ešte dve rany za každú neposlušnosť.

Po odoslaní tohto dopisu, som netrpezlivo čakal na nasledujúci list. Prišiel takmer okamžite. V ňom na prosila, aby som ju neposielal za jej pánom, pretože veľmi neznáša ak si neplní sľuby. Vraj sa tak rozčúli, že výprask bude strašne krutý a ona si veľmi dlho poriadne nesadne. Prosila ma, aby som navrhol miernejší trest, prípadne jej ešte raz prepáčil, že už bude naozaj plniť všetko, na čom sme sa dohodli.

Ja som však ostal neoblomný a pohrozil som, že ak nepôjde hneď a nepožiada o trest tak ako som ho navrhol, tak ešte budem žiadať aby jej zbičoval aj prsia. To zabralo, lebo Lucka má krásne a hlavne veľmi citlivé prsíčka a predstava ako sa jej do nich zakusujú dútky, prípadne jazdecký bičík, ako jej kruto triafa bradavky, ju priam desí. Okamžite prisľúbila, že hneď na druhý deň zájde za svojim pánom. Ja som už iba netrpezlivo čakal na jej list v ktorom mi mala oznámiť ako celá exekúcia prebiehala.

O dva dni čítam správu o potrestaní. Urobila so všetko presne podľa príkazu. Prišla som k svojmu pánovi a hneď v predsieni som sa vyzliekla úplne donaha. Po kolenách som prišla do obývačky, kde môj pán sedel v kresle. Keď ma videl takto vchádzať iba zdvihol obočie, hneď mu bolo jasné, že nejde iba o obyčajnú hru ako obvykle, ale že som vyparatila niečo, čo musí byť tvrdo potrestané. Doplazila som sa po kolenách až k nemu, sklonila hlavu a čakala na jeho pokyn.

Tak začni, čo je vo veci? Tichým hlasom som začala vymenúvať všetky moje prehrešky. Hneď ma však prerušil a žiadal aby som hovorila nahlas. Tak som začala odznova a o poznanie hlasnejšie. Vymenovala som všetko a predniesla aj žiadosť ako mám byť potrestaná. Pri tom sa mi niekoľkokrát zlomil hlas, keď som si predstavovala, čo ma za malú chvíľku čaká. Pán bol veľmi nespokojný a preto mi prikázal to ešte raz zopakovať, pričom mi oznámil, že som si práve vyslúžila aj dodatok. Pri tomto oznámení som sa celá striasla, lebo v jeho ponímaní dodatku išlo vždy o prudkých päť rán presne na rozhranie stehien a zadočku. Na moju škodu sa vždy trafil presne a strašne bolestivo. Pamätám si, že takmer vždy pri tomto treste nedokážem od veľkej bolesti udržať moč.

Radšej som už ďalšie pridanie neriskovala a veľmi hlasno a hlavne zrozumiteľne som znovu všetko odrecitovala. Môj pán dlhú dobu ostal sedieť a iba na mňa pozeral. To bolo špatné znamenie, hlavne pre môj zadoček, stehná a prcinku. Napriek veľkému strachu z trestu som však cítila, ako mi vlhne mušlička a ako sa z nej postupne začína šíriť to príjemné mravenčenie. Výprasku som sa bála, ale sa naň aj istým spôsobom tešila.

V tom môj pán vstal, obišiel ma, chytil za vlasy, zdvihol na nohy a bez slova ma odvádzal do sklepa, kde mal zariadenú maličkú, ale dobre vybavenú miestnosť na výprasky. Keď sme prišli dolu iba ma postrčil k trestnej koze a prikázal mi prehnúť sa cez ňu, rozkročiť nohy a chytiť sa za kotníky. Koza bola dosť vysoká a tak som bola celá našponovaná a zadoček mi krásne trčal hore. Predstavovala som si aký pohľad asi poskytujem svojmu pánovi s tak naširoko roztiahnutými nohami, vzrušenou mušličkou, ktorá sa už mierne otvárala a bola celá orosená až na chĺpkoch.

V tom môj pán zobral zo steny tú najhoršiu rákosku. Teda najhoršiu z pohľadu akú bolesť spôsobuje, je silná asi ako ženský malíček, jeden meter dlhá a jej konce sa kľudne dajú ohnúť tak, že sa môžu navzájom dotknúť. Pán mi ju zasunul medzi roztiahnuté polovičky zadočku a prikázal držať. Stiahla som zadoček a snažila sa rákosku udržať. Kto to neskúšal s rozkročenými nohami, tak nevie, aká je to námaha. Pritom viem, že keď by mi vypadla, tak je to ďalší prídavok a iba pán vie aký. Vôbec však dnes netúžim sa aj ja dozvedieť, čo by ma v tom prípade čakalo a neminulo.

Pán prešiel predo mňa a tichým hlasom mi začal vytýkať moju neposlušnosť, neplnenie sľubov a lenivosť. Ten tichý hlas bol jasnou známkou toho, že je veľmi, ale veľmi rozhnevaný a ja som vedela, že dnešný výprask bude strašný. Pri tej myšlienke som sa začala od strachu potiť a to bol ďalší problém. Cítila som, ako sa rákoska pomaličky začína v ryhe môjho spoteného zadočku kĺzať dolu. Zatínala som svaly ako som vládala, ale rákoska aj tak s času načas sa pomaličky sunula dolu. Už som videla neodvratnosť ďalšieho zvýšenia trestu, keď v tom môj pán si rákosku zobral. Úľavou som si vydýchla, ale v zapätí som vyskočila z predpísanej polohy. To v okamihu, keď som schytala strašnú ranu a hlavne, vôbec som nečakala, že mi ju pán zasadí hneď ako zoberie rákosku do ruky.

Zahrmel aby som okamžite zaujala pozíciu, že začneme odznova a ja mám navyše prídavok päť rán. To znamená, že teda môj nebohý zadoček dostane celkom tridsaťjeden rán aj s tou prvou, ktoré môj pán odmietol započítať. Preboha, to nevydržím, rozmýšľam a v tom príde príkaz, že si mám rany počítať. To je veľmi nepríjemné. Pri všetkej tej bolesti, utrpení a enormnou úsilí neporušiť predpísanú polohu, ešte myslieť na správne počítanie. Je to o to horšie, že v prípade, že sa pomýlim, tak v lepšom prípade sa táto rana nepočíta a v tom horšom sa ide od začiatku. To sa mi stalo aj zhruba pre rokom. Tiež som dostávala veľmi tvrdý výprask päťdesiatich rán rákoskou za oklamanie pána, že som musela ostať v práci dlhšie a ja som pritom bola s priateľkou v kaviarni. Pri štyridsiatejôsmej rane som sa pomýlila a cely výprask išiel od začiatku. To ma však môj pán už musel priviazať a nemusela som počítať. Keď však skončil nebola som schopná sama odísť a tri týždne som spávala iba na bruchu, nosila iba vzdušné šaty bez nohavičiek a všetko robila vstoje. V práci som si musela zobrať voľno.

Moje myšlienkové pochody však veľmi dôrazne ukončil svist rákosky a dopadla síce druhá, ale oficiálne prvá rana. Okamžite som vykríkla – jedna a rýchlo zaťala zuby, aby som nekričala bolesťou. Môj pán si dával skutočne záležať, aby bol trest poriadny. A už tu bola druhá, snáď ešte silnejšia rana, znovu som vykríkla číslo a tuho zvierala kotníky, aby som nevyskočila. Bolesť bola preveliká. Tretia rana dopadla hneď pod prvé dve a nebolo žiadnych pochýb, že všetky zanechávajú jasné stopy na mojom bielom zadočku, ktorý teraz horel v jednom ohni. Výprask pokračoval s pravidelnosťou vlastnou môjmu pánovi. Rany dopadali asi v desať sekundových intervaloch. Po každej nasledujúcej som vždy horšie a horšie zvládala počítanie, pribúdalo plaču a zúfalých výkrikov. Tie však vôbec neobmäkčili môjho trýzniteľa, skôr opak bol pravdou. S pribúdajúcimi ranami pribúdala aj brutalita s akou mi ich vyplácal. Už som pomaly neregistrovala jednotlivé údery, lebo bolesť v celom zadku bola taká intenzívna a pulzujúca, že som mala dojem, akoby som sedela na rozpálenej peci a niekto sa ešte pokúša vrážať mi ostré predmety do môjho úbohého zadočku. Prsty na rukách som už mala úplne vysilené a triasli sa mi celé ruky aj nohy od zúfalej snahy neporušiť predpísanú polohu.

Konečne som sa ako vo sne počula priam zarevať – tridsať. V tom okamihu som sa zrútila z trestnej kozy, ale akonáhle sa môj zadoček dotkol podlahy, okamžite som vyskočila a začala si ho hladiť. Neuveriteľne pálil a priam pod prstami som cítila ako mi naskakujú parádne jelitá.

V tom sa ozval môj pán – vážená, dosť bolo cirkusu okolo trošku zmaľovaného zadku. Prines mi lieskový prút a ľahnúť na lavicu. Na roztrasených nohách som sa odbelhala do kúta, kde v kýbli s vodou boli vždy čerstvé lieskové prúty a jeden som priniesla svojmu pánovi. Ten mi prikázal ľahnúť si na lavičku tak, aby na nej bola iba jedna noha a druhú som zatiaľ mala mať spustenú z lavičky na zem. Vedela som, ze ak výprask na zadok veľmi boli. Tak výprask na stehná je šialený.

A už to začalo. Našťastie nezaznel žiadny pokyn ohľadne počítania. Prvá rana bola skôr taká prieskumná, ale aj tá ma takmer zdvihla z lavice. Včas som sa však spamätala a preto som si pre istotu skrížila ruky pod lavicou a silno sa k nej pritlačila. Druhá a v zapätí tretia rana. Niečo strašné, noha mi vyletela tak, že som sa pätou dotkla až zmučeného zadočku. Znovu sa celou miestnosťou šíril môj zúfalý rev, ktorý už vôbec nepripomínal ľudský plač. Asi pri siedmej rane mi ubehlo pár kvapiek moču. Bolesťou som sa až zajakávala.

Po desiatej rane prišiel príkaz vymeniť nohy. Bolo to dosť ťažké. Zmlátená noha ma vôbec nechcela poslúchať a tej druhej sa zasa nechcelo na lavicu. Môj pán sa iba ticho spýtal, či chcem zvýšiť prídavok ešte aj za neposlušnosť. Veľmi rýchlo som teda splnila príkaz a peklo začalo znovu. Vôbec netuším, ako sa mi podarilo absolvovať týchto desať rán, len keď som stávala z lavice, tak som si všimla, že tam, kde na nej spočívala moja mušlička bola nejaká mokrá. Niečo bol moč, ale niečo aj vytieklo priamo z nej. Napriek ukrutnej bolesti, ktorá sa mi šírila zo zadku aj stehien, mušlička tiekla ako vodopád.

Môj pán dotiahol doprostred miestnosti ťažký, dubový stôl a ja som vedela, čo bude za chvíľku nasledovať. Iba mi ukázal na stôl, okamžite so sa posadila na jeho kraj, čo bolo doprevádzané novými výkrikmi bolesti a niekoľkými slzami, rýchlo som si ľahla na chrbát, aby som toľko natlačila na zadoček. Pomaly som zdvihla nohy, roztiahla ich a rukami si pritiahla kolená až k prsiam. Môj pán mal krásny výhľad na moju otvorenú lastúrku, ktorá bola plná milostnej šťavy až mi žliabkom cez zadoček stekala na dosku stola.

Za krátku chvíľku som videla svojho pána ako sa postavil medzi moje roztiahnuté nohy a palcom jemne začal dráždiť môj klitoris. Reakcia bola okamžitá, panvou som mu vychádzala v ústrety, snažila som sa nabodnúť aspoň na jeho prsty a tak si ešte viac rozdráždiť broskyňku. Pán mi začal odťahovať lupienky na stranu a nútiť môj gombíček lásky aby sa ukázal c celej svojej paráde. Ten už bol krásne nabobtnaný a cely vykúkal zo závojíčkov von. Pomaličky sa blížila moja veľká chvíľka, pošva začala mierne vibrovať a blížil sa krásny orgazmus. Panvou som kmitala ako divá, zabudla som aj na bolesť a hlavne na to, čo ma ešte čaká. Tesne pred vrcholom ma môj pán prestal hladiť a na mojej mušličke, ktorá už začínala pulzovať krásnym orgazmom surovo pristali pramene dútok. Bol to pre mňa šok. Až neskoro som si uvedomila, ze pán ma dráždil hlavne preto, aby bola lastúrka prekrvená, gombíček vykukoval von a bol oveľa zraniteľnejší. Celé moje lono bolo úžasne citlivé v tomto stave a preto aj následné rany som vnímala oveľa intenzívnejšie. Už po prvých štyroch som sa počurala. Prúd moču striekal naďaleko, ale môj pán ani počas močenia ma neprestal vyplácať. To bolo veľmi bolestivé, mokré pramene oveľa viac štípali, ale na druhej strane som cítila, že nedokončený orgazmus sa vracia ešte s väčšou intenzitou. Lenže čo to? Pán dokončil trest. Vyplatil mi aj poslednú ranu a ja som zasa bola na pokraji zúfalstva, že znovu som sa neurobila. Rýchlo som prosila pána, aby pokračoval vo výprasku a aby neprestával až dokiaľ sa neurobím. On sa síce trošku zarazil, ale okamžite ma začal švihať medzi nohy s novou intenzitou a snáď ešte surovšie ako predtým. Rýchlo som pustila rukami nohy, chytila si lastúrku a roztiahla ju ako sa len dala. Vôbec som nedbala na to, že teraz dostávam dútkami aj cez prsty. Podstatnejšie pre mňa bolo, že jednotlivé pramene zasahovali aj vnútornú časť lastúrky a niektoré začali pravidelne triafať klitoris. Asi po šiestich ranách som dosiahla neopísateľne silný orgazmus, pri ktorom som na krátky čas stratila aj vedomie.

Prebudenie bolo krásne, vzápätí som si však uvedomila, že ma všetko bolí, nemôžem dať nohy dokopy a v tom som takmer zdúpnela, keď som si uvedomila, že ma ešte čaká päť brutálnych rán medzi stehná a zadok.

Môj pán ma stále sledoval pohľadom a asi vycítil, čo sa mi honí v hlave, lebo sa dnes večer prvýkrát usmial a povedal, že už žiadny výprask dnes nebude, že som to sľúbené navýšenie trestu absolvovala v podobe prídavku švihancov medzi nohy. Pritom sa tak zvláštne usmieval, že som sa vrhla k nemu a celého ho vybozkávala.