Povídka “LEN 3. část”

Poviedka je voľné pokračovanie poviedok Len a Len – prvý trest.

Ďalšie dni prebiehali v podobnom duchu ako tie predošlé. Snažil som sa udržiavať LEN v sexuálnom napätí. Raňajky, odchod do práce, príchod, kontrola čistoty v byte, večera, výcvik. Nič viac nič menej. Už tri dni nepocítila môj hnev, nebola predo mnou nahá, bitá ani pochválená. Na štvrtý deň som ju zobral do spoločnosti. Kúpil som jej dlhé, večerné, čierne šaty na ramienkach, hodil ich na stôl a prikázal jej obliecť sa a upraviť. „Dnes si vyrazíme do spoločnosti tak sa priprav.“ Dostala na to pol hodiny a po uplynutí času príkaz čakať pripravená na značkách pred pohovkou pri krbe.

Asi o hodinku som vošiel oblečený v čiernom obleku s bielou košeľou a červenou kravatou do miestnosti, kde pred kreslom stála určite už tridsať minúť netrpezlivá LEN.

Postavil som sa za predpisovo v pozore stojacu otrokyňu. Bola to zmena vidieť ju po dlhšom čase perfektne nahodenú. Voňala luxusným parfémom, pred sebou na zemi mala položenú malú kabelku. Šaty jej sadli ako uliate, perfektne kopírovali postavu. Úzky pás a pekne klenuté boky by vyprovokovali pohľad každého muža.

„Kľakni si“, sucho som vydal príkaz. Obkrúžil so okolo nej pomalým krokom koliečko. Bol to zaujimaví pohľad. V ruke som držal jazdecký bičík, ktorým som jej podvihol bradu. Pozerala sa mi oddane do očí. „Čo máš pod tým“ a bičíkom podobral lem ramienka na šatách. „Nohavičky a pančuchy bez pásu, pane.“

„ Niekto ti povolil nohavičky?“ „Nie pane“, povedala odovzdane. „Nohavičky polož na stôl, aby nám pripomenuli, keď sa vrátime, že bude treba napraviť tvoju neposlušnosť.“

„Ale…“

„Dosť!“ nechcem počúvať tvoje ale.Začala si spod kolien vyťahovať šaty a popod sukňu chcela nahmatať lem nohavičiek.

„Nie, urobíme to ináč, nechaj si ich na sebe, bude ťa to mrzieť o to viac. Teraz máš volno“

Nasadli sme do môjho auta a vyrazili ku priateľovi, ktorý bol pripravený v spoločnosti jeho známych na náš príchod. Na parkovisku pred luxusnou vilkou bolo už zopár odstavených aut. Pri bráne čakal lokaj oblečený v prúžkovanom saku a voviedol nás do veľkej miestnosti. Sálou sa niesla príjemná klasická hdba. V miestnosti bolo asi päť mužov a dve ženy. Muži postávali s pohárikom v ruke v družnom rozhovore a ženy sa rozprávali na sedačke pri konferenčnom stolíku. Akonáhle nás zbadali hovor ustal a pohľady nás skúmavo sledovali.

LEN ma držala za rameno a tvárili sme sa ako bežný pár na plese podnikateľov. Pripojili sme sa k debatujúcim mužom a ja som spoločnosti predstavil LEN ako svoju priateľku Lenku. Nálada bola príjemne odviazaná a s LEN som sa bavil ako za starých čias. Pomaly začala zabúdať v akej je pozícií. Asi hodinku som ju tam nechal samú a odišiel som si vybaviť jeden pracovný problém.

Keď som sa vrátil našiel som ju trkotať za stolom s tými dvoma ženami a samozrejme pohodlne si sedkala s nohou cez nohu, ruku pod bradou, ako keby nič.

No počkaj povedal som si. Zbadala ma usmiala sa a až potom jej došlo, že je stále moja otrokyňa a nenápadne sa presunula do vzpriamenej polohy z rozkročenými nohami. Samozrejme z tváre sa jej ihneď vytratil úsmev. Prišiel som až k nej zľahka ju pobozkal ju na líce a pošepol „nič sa neboj to sa napraví.“

Okolo dvanástej zaznel gong. Spoločnosť sa presunula do iného salónu. Bol o niečo menší a v jeho centre boli uložené stoličky do tvaru veľkého „U“. V strede bola klasická trestná koza. Zariadenie na znehybnenie trestanej osoby na vrchole kožou očalúnená drevená konštrukcia. Pri nej v nádobe z vodou čakali dlhé pruty. Ihneď ako sa spoločnosť usadila svetlo v miestnosti zhaslo a s ním aj stíchli všetky zvuky. Minútku bolo absolútne ticho. LEN sedela pri mne a ja som ju zobral za ruku.

Rozsvietil sa reflektor mieriaci presne na trestné zariadenie, ktorý osvetlil kruh v priemere asi 5 metrov. Začala hrať zvláštna hudba. Do osvetleného priestoru vošiel muž v čiernej škraboške oblečený do čiernych nohavíc. „Vážený priatelia, nakoľko bol slovne urazený dlhoročný člen nášho spolku sir. Marson, zišli sme sa, aby sme boli svedkami urovnania incidentu. Záležitosť bola preskúmaná trestnou komisiou, ktorá rozhodla. Takže nič nebráni zahájiť konanie. Prosím čas sa naplnil!“

Znovu zaznel gong. Miestnosťou sa začali ozývať pomalé kroky. Do osvetleného priestoru vošli dvaja muži držiaci rozstrapatenú ženu. Bola bosá oblečená len do ražnej košele. Nechali ju stáť pred prítomným mužom a bez slova odišli späť. Muž jej odhrnul vlasy z tváre. Chvíľku sa na ňu zadíval potom pri k nej pristúpil a bez rozopnutia gombíkov jej trhnutím roztvoril košeľu. Gombíky sa rozleteli po miestnosti. Zosunul jej ju z ramien a tá sa zviezla k jej nohám. Zostala pred nami úplne nahá. Postrčíl ju k zariadeniu.

„Zaujmi svoje miesto drahá“, milo sa k nej prihovoril. Dievča zaujala nepríjemnú polohu na koze, ktorú ešte vylepšil priviazaním rúk. Zadok tvoril vrchol zostavy. Obišiel dievča a pohladil jeho napnutú pokožku, chytil ju za kotníky a prudko roztiahol nohy do strán. „Zostaň!“, zavelil a priviazal jej kotníky k nohám kozy. Povrazy ešte utiahol, aby zostala čo najviac rozkročená a nám sa naskytol pohľad na jej intímne partie. Už len tá poloha jej musela spôsobiť bolesť a poníženie. Nechal ju tam čakať a začal skúmať mokré vŕbové pruty. Rôznym spôsobom ich ohýbal a prešvihával vzduchom. Z jedným bol evidentne spokojný. „Tak môžeme začať, prosím prítomných o kľud a teba o počítanie rán. Bude ich rovných 50.“ Miestnosťou sa začali ozývať zvuky nástroja, pleskot dopadu, vzdychy trestanej a následné odpočítavane. Po tridsiatke zaznel gong. Exekúcia bola prerušená asi desaťminútovou prestávkou. Trestané dievča prikryl muž zdrapom jej oblečenia, ktorý následne polial vodou z nádoby. Ražná látka sa prilepila na pokožku zadočka, nechal ju priviazanú. Cez prestávku sa prítomní tvárili ako by boli v divadle. Niektorí opustili miestnosť a išli si pofajčiť, druhí debatovali na mieste. Ja som sa otočil k LEN. Sedela vzpriamene s nohami od seba a bolo vidno, že je zaskočená vývojom situácie. Pripadala mi ako vyplašená srnka. „Neposlušnosť sa nevypláca, že?“ „Veru nevypláca“, odvetila.

Nechal som ju tam sedieť a išiel som do hlavnej miesnosti na kus reči. Dohodol som s jedným mladým mužom ďalší program pre LEN.

Program pokračoval znovu úderom gongu. Dievča bolo znovu odhalené, látka už bola skoro suchá. Musela mať prdelku pekne rozpálenú. Bolo na nej možné spočítať všetky údery, bola však nepoškodená. Žiadna krv, ani presaky.

Muž ju znova polieval vodou a rukou rozotieral vodu po celom tele. Voda stekala na päty aj končeky prstov priviazaných rúk. Dievčina už stonala aj mimo výprasku. Miestnosťou sa začali ozývať známe zvuky. Koniec sa blížil, dievčina už počítala rany cez slzy. Zaznel gong. Muž ju odviazal a pomohol jej postaviť sa na nohy. Dievča sa postavila do pozoru z rukami za hlavou. Slzy jej stekali po tvári ale znášala to pomerne hrdinsky. Zrazu sme začuli známe kroky. Dvaja muži ktorí ju predtým priviedli oblečenú do košele ju chytili za ramená a nahú odviedli z miestnosti.

Spoločnosť sa odobrala do hlavnej miestnosti a zábava pokračovala v predošlom duchu. LEN ma doprevádzala od jednej spoločnosti k druhej, počúvala naše rozhovory, kde nebolo ani zmienky o predošlej udalosti. Nakoniec sme sa pristavili pri jednom mladom mužovi. Sadli sme si ku konferenčnému stolíku a celkom zábavne preklebetili skoro pol hodiny. LEN sa osmelila a občas sa vtipnou poznámkou pridala do rozhovoru. „Požiadal by som ťa Patrik“, obrátil som sa nášho spolusediaceho, „mám jeden problémik, ktorý treba dnes vyriešiť. Tuto Lenka sa nevhodne obliekla do dnešnej spoločnosti. Môžeš, prosím ťa, zjednať nápravu a zaistiť nech si to druhý raz nezopakuje?“ „Ale samozrejme, veľmi rád, veď vieš, že som tvojim dlžníkom,“ otočil sa na Lenku a po slovách „takže mladá dáma, môžete ma nasledovať?“ sa zodvihol. LEN sa pozrela nechápavo na mňa a ja som jej posunkom naznačil, že má ísť.

Videl som ich odchádzať do salónu v ktorom prebiehala exekúcia. Voviedol ju do priestoru kde sa ešte všetko nachádzalo v pôvodnom stave. V miestnosti bolo šero, zem bola stále mokrá. Patrik si sadol na stoličku v strede oblúka. Len prikázal stáť v strede pri trestnej koze. Diaľkovým ovládačom rozsvietil bodové svetlo, tento raz svietilo spoza jeho chrbta a Lenke priamo do očí. Osvecovalo celú jej postavu spolu s trestnou kozou.

„Bol som priateľom požiadaný o nápravu tvojich nedostatkov. Nepoužijem však žiadne ťažšie donucovacie prostriedky, lebo viem, že si chápavá a zapamätáš si to aj tak. Môžem sa na teba spoľahnúť ?“ „Áno samozrejme“, odpovedala Lenka.

„No fajn, teraz sa tu vyzleč úplne do naha!“ Šokovaná vývojom situácie sa začala pomaly zbavovať oblečenia. Na krátko zostala stáť pred nim v pančuchách, lodičkách a nohavičkách, ale potom odovzdane založila palce za lem a zosunula ich ku kotníkom. Skončili na koze pri šatách. Zostala stáť pred Patrikom len v pančuchách s lodičkami. Jednou rukou si zakryla prsia a druhou lono.

„Ty si ma zrejme nerozumela, nemám čas sa tu s tebou zabávať. Dostala si príkaz vyzliecť sa úplne do naha. To znamená komplet! Budeš tu stáť predomnou nahatá ako decko po narodení a v pozore s rukami za hlavou. Kapišto?“

V okamižku splnila jeho príkaz. S bosými nohami v predpísanom postoji na mokrej podlahe čakla čo bude nasledovať……

Jak se vám článek líbil?

Kliknutím na hvězdičku povídku ohodnotíte

Průměrné hodnocení 5 / 5. Počet hlasů: 4

Zatím nehodnoceno. Buďte první, kdo ohodnotí tento příspěvek.

Podobné příspěvky

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *