Povídka “Chudnutie”

Mám veľmi rada svojho priateľa. Je pre mňa všetkým. Nie som mu tiež ľahostajná. Spravil by pre mňa všetko čo mi vidí na očiach. Chcem sa mu páčiť a nebáť sa, že môžem stratiť. Tu sa začal môj problém. Pri mojej výške 178 cm je 80 kg podľa mňa trochu veľa.Pri milovaní som sa veru občas poriadne zadychčala. S vedomím, že musím zhodiť som sa pustila do odtučňovacej diety. Keby neboli ľadničky vec by bola jednoduchá. Neodolávala som… Kto raz skúsil podobný pocit pri pohľade na chladiaci priestor mi dá za pravdu- hádam.

Moja kamarátka mi ponúkla tabletky na zníženie chuti do jedla. Ludkovia konečne som začala chudnúť. Bola som spokojná sama so sebou do chvíle kým mi balanie tabletiek nevypadlo z kabelky pred mojim priateľom. Nazvyme ho M. urcite sa spozná. Som mu vďačná za pochopenie a nekonečnú trpezlivosť, s ktorou sa mi venoval. A tu je môj príbeh:

M. zodvihol tabletky s otázkou či mi niečo je. Musela som sa priznať nedokázala som ho klamať. Prečítal si priložený letáčik. Priznávam ja som ho ani nečítala.

– Poznáš vedľajšie účinky?

– Nie…

– Prečo užívaš niečo čo Ti škodí ?

– Neviem schudnúť a chcem sa Ti páčiť.

– Nebudem sa vyjadrovať idem radšej preč, zajtra Ti zavolám.

Tak dlhy čas do jeho telefonátu som ešte nikdy nemala. Čas sa vliekol pomaly a bol nekonečný.

Konečne som začula zvonenie. Náš hovor sa zmenil na monológ:

  1. Mám Ťa rád takú aká si ( páni mne odľahlo)
  2. okamžite prestaneš užívať to svinstvo
  3. v práci si vezmeš voľno na dva týždne
  4. úplne sa podriadiš počas toho voľna a budeš poslúchať na slovo
  5. zavolám Ti o tri dni v piatok

Posledné slová mi vyrazili dych ešte nikdy sa takto ku mne nesprával. Voľno som si vybavila. Menšie problémy som mala so šéfkou. Nepáčil sa jej taký rýchly sled udalosti a najmä, že bude mať sama práce o trochu viac.

V piatok ma už čakal pred domom. Na aute mal pripevnené dva bicykle a plné auto balíkov.

– Ahoj ako si sa rozhodla?
– Prijímam – znela moja odpoveď.
– Tak ideme zbaliť Tvoje veci!
– Čo si mám zobrať?
– Plavky, krém na opaľovanie, hygienické potreby a všetko čo uzáš za vhodné na dva týždne! Mám dve podmienky: to čo sa bude počas týchto dvoch týždňov diať sa netýka nášho vzťahu robím to kvôli Tebe, aby si bola spokojná sama so sebou a druhá, že sa mi absolútne podriadiš a budeš poslúchať bez odvrávania.
– Sľubujem ľúbim ťa.

Batoh som mala zbalený onedlho. Stále pozeral na hodinky a tak som sa snažila ponáhľať. Balenie mi aj tak zabralo dobrú hodinu. S batohom mi musel po schodoch pomôcť.

Nastúpili sme do auta. Prekvapil ma. Hned ako som si sadla do auta mi previazal páskou oči a zapol bezpečnostné pasy. Tie mi predtým nikdy nezapínal. Viac ma prekvapilo jeho vysvetlenie:

– odteraz nesmieš prehovoriť bez spýtania ani slovo, ak budeš chcieť sa niečo spýtať skloníš hlavu a počkáš kým Ti dovolím prehovoriť, za každé Tvoje neuposlúchnutie, alebo neochotu poslúchať budeš potrestaná.

Aké jednoduché. Vyrazili sme na cestu. Za mestom nás zastavila polícia. Policajt si ma okamžite všimol. M. vysvetlil že má pre mňa prekvapenie ako zásnubný dar. Už jeho vyjadrenie o zásnubách bolo pre čosi ako droga. Musím spraviť všetko ako si bude priať nech sa robí čo sa má. Po dvoch hodinách sme dorazili na akúsi cestu plnú jám. V aute začalo byť horúco, sklonila som hlavu.

– čo chceš?
– Môžem zapnúť klimatizáciu?
– Nie, ale môžeš si vyzliecť veci čo máš na sebe.

Ak neprší aspoň kvapká vyzliekla som si šortky a tričko. Zapla pás a čakala na pokyny.

Konečne sme zastali. Vystúpil, otvoril mi dvere a pohol vystúpiť. Odviazal mi pásku. Zostala som stáť s otvorenými ústami. Stáli sme v horskom údolí. Potok veselo žblnkal. Malá čistinka bola skôr hebkým kobercom ako trávou. Pod lesom stála pekná chata.

M. vybral z auta digitálnu váhu postavil ju pod prístrešok posunkom ukázal na ňu. Postavila som sa na váhu. 80,750 Kg!!! Zas som pribrala!!!!

– vyzliecť!

Bez slova som si vyzliekla podprsenku a nohavičky. 80,600 kg…

– dones si svoje veci!

Chcela som sa obliecť odpoveďou mi bolo rázne: NIE!!!!

Vyteperila som z auta môj batoh. Posunkom mi naznačil, aby som sa aj s batohom postavila na váhu. 102,6 kg.. Pekné. Zapísal na stenu rozdiel váhy 22 kg.

– všetky svoje veci vezmeš a dáš do garáže aj spodné prádlo.

Mala som výhrady, ale som si nechala radšej pre seba. Po návrate z garáže ma čakala pracovná kombinéza a staré baganče.

– obliecť a obuť!

Kombinéza mi bola trochu tesná najmä cez prsia, pri krku sa zips končil malým zámkom na môj spýtavý pohľad mi zamkol zámok a klúčik si zavesil na krk. Topánky zasa pre zmenu velké.

– Nazbieraš v lese drevo na oheň. Potom do Tvojho prázdneho batohu nakopeš hlinu tak aby mal presne 22 kg. Máš na to 30 min.

Vyrazila som ako gazela. Už pri zbieraní dreva mi začínalo byť riadne teplo začínala som sa potiť. Hlinu som nakopala na tri krát. Snažila som sa splniť časový limit.

– Máš meškanie 11 min.!

Vedľa čísla 22 pribudlo číslo 11.

– umyť v potoku máš na to 10 min.!

– Ako veď som oblečená?

– hovoríš bez povolenia!!

K číslu 11 pribudla 10. Čo z toho bude?

Rýchlo som dobehla k vode a cela som sa do nej ponorila. Teplá veru nebola. Odev sa lepil na telo a viac zvýrazňoval moje tvary. Zanechávajúc mokrú stopu som dobehla našťastie v časovom limite.

Pred M. boli na lavičke rozložené dáke predmety zakryté bielym prestieradlom.

– Za každé previnenie, alebo nesplnenie limitu budeš každý deň večer potrestaná nástrojom, ktorý si vyberieš hodením kocky. Čísla sa budú meniť každý deň okrem šestky tá sa meniť nebude a bude znamenať odpustenie trestu. Svoju odmenu budeš dostavať na miesta podľa môjho výberu. Po zinkasovaní odmeny dostaneš na nohu reťaz a pôjdeš spať. Predtým poďakuješ za pozornosť, ktorú som Ti celý deň venoval spôsob nechám na Tebe. Môžeš hádzať.

Podal mi ruky kocku. S malou dušičkou som hodila kocku a v duchu som si priala šestku.

Padla trojka. Odtiahol prestieradlo. Na lavičke boli prúty rôznej hrúbky, koženný remeň kytica ak sa to dá tak nazvať žihlavy a spletenec koženných remienkov. Mali číslo tri..

Odomkol mi zámok a ja som si konečne mohla vyzliecť mokrú kombinézu, ktorá ma začínala chladiť.

– nohy rozkročiť ruky hore a počítať, dostaneš 21 presne tolko aká je číselná hodnota Tvojej odmeny.

Splnila som čo som mala prikázané.

– nohy budeš mať vždy pri odmenách meter od seba!

Ľahko sa povie ako mám vedieť koľko je meter? Prvá rana ma prebrala do reality. Tá štípala.. Prvá. Druhá pristála na mojej zadnici pod prvou, ďalšie jedna po druhej až skončili na lýtkach. Stála som a slzy sa kotúľali po lícach. Moja láska ma bije!!! Pritom som sa pristihla že ma napadla myšlienka prehovoriť aby som sa spýtala prečo to musí takto byť.

Predbehol ma.

– Možeš prehovoriť!

– Prečo ma biješ vždy si bol taký milý a jemný…

– Odpoveď sa dozvieš o dva týždne! Ešte niečo?

Nezmohla som sa na otázku len ticho plakala. Pripol mi na nohy kožené náramky. Odviedol na do chaty dnu bolo viac miestností. Mňa zaviedol do jednej kde nebolo nič len posteľ a reťaz pripevnená o stenu. Zamkol ju pozrel sa na mňa chvílu čakal a odišiel bez slova. Zaspala som ako drevo.

Ráno ma prebralo hrubé potiahnutie za reťaz.

– Vstávať!

Odomkol reťaz, počkal kým vstanem. Na krk a na ruky som dostala náramky podobné aké som mala členkoch. Hodiny nad krbom práve odbíjali päť hodín!!! Ja čo som vždy spávala do poslednej chvíle a teraz som donútená vstávať tak zavčasu!!!!!

Na stole bol položený krajec maslového chleba a pohár mlieka.

– najedz sa máš robotu!

Rýchlo som sa najedla. Dostala som obliecť elastické tričko. Bolo dosť tesné. Presne na bradavkách som cítila akési výstuhy sadli presne ako klobúčiky na moje čerešničky. Modré elasťáky doplňali moju výbavu. V rozkroku boli vystrihnuté a moje dierky boli voľne pristupné.

Zaviedol ma k potoku na jeho brehu stál jeden z bicyklov čo sme doviezli. Bol pripevnený na stojan. Dámske sedlo malo výrazne rozšírený otvor. Miesto zadného kolesa bol náhon na čerpadlo.

Posadil ma bicykel. nohy upevnil do klipsov na pedáloch, náramky na rukách pripevnil k riadidlám. Dva káble vedúce zo skrinky nad riadidlami pripevnil na otvory v mojom tričku.

– Budeš čerpať vodu do vyrovnávajúcej nádrže tam je plavákový spínač. Budeš šlapať do pedálov pomaly plávak zopne kontakt a Ty rýchlo pochopíš, že si pomalá. Vraj sex pomáha k chudnutiu. Pod sedlom sú umiestené dva kolíky, začnú sa zasúvať podľa množstva vody v hlavnej nádrži. Oba Ti teraz zavediem do Tvojich rozkošných dierok.

Na čo som to ja pristala? Od slov nebolo ďaleko k činu. Začal otáčať klukou na krabici pod sedlom a ja som pocítila ako dva kolíka sa vysúvajú do môjho vnútra. Musím priznať, že boli riadne namastené a mne sa začínal predstava mať ich dnu páčiť.

– nádrž naplníš do troch hodín! Môžeš začať.

Začala som šlapať do pedálov. M. prepol spínač na riadidlách a šiel do chaty. Nepovedal, že kolíky sú vlastne vibrátory!!! Začali vibrovať a krútiť sa. Vzrušovali ma a ja som po chvíli spomalila. Najprv som ucítila mierne šteklenie na bradavkách, ktoré vzápätí prešlo do brnrnia. Pridala som brnenie prestalo. V tej chvíli som zabudla na vibrátory. Tie sa vlnili a ich chvenie ma privádzalo pomali ale iste k k výbuchu orgasmu. V tom okamihu som zovrela stehná prestala šliapať. Ihneď som pocítila známe brnenie. Nedokázala som sa donútiť šliapnuť na pedále. Vibrátory neúnavne pokračovali vo svojej práci a moje prsia sa zrazu začali vlniť nebyť tesného trikotu lietali by ako divé. Vtedy som pochopila prečo. Plavák zopol spínač a ten vyslal el. impulz na moje bradavky. Do trika boli votkané vodiče po ktorých sa dostal impulz na miesto určenia. Rýchlo som začala šlapať do pedálov. El výboje do mojich prs prestali. Vibrátory však pokračovali. Orgazmy prichádzali ako na bežiacom páse. Slastné krče v lone striedali pohyby mojich prs. Snažila som sa ako som vládala. Stehná som mala pokrýte mojimi šťavami. Prsné svali ma boleli. Tieklo zo mňa ako pod sprchou.

Neviem ako dlho som sa snažila odolávať. Už dosť nechcem ! Cítila som ako moji návštevníci pomaly opúšťajú moje rozcitlivené dierky. Ako v mlhe som začula povel:

– dosť!

Odpútal ma z toho prostriedku, ledva som stála.

– vyzliecť umyť máš na to 10 min.

Voda ma trochu prebrala utíšila moje vnútorné chvenie. Ponáhľala som sa ako som vedela.

– čerpanie vody si prešvihla o 30 min. umývanie o 3 min. obuješ si tieto baganče a pripravíš obed. Pre seba zeleninovú polievku a pre mňa ryžu s mäsom.

Obula som si baganče a prvý krok ma presvedčil, že budem mať čo robiť. Každá topánka mala na podrážke pripevnenú druhú podrážku zo železného plechu hrubého skoro 1 cm. Nohy ma boleli a ešte toto. Klopitala som. Potkynala a snažila čo najrýchlejšie hýbať. Poukladala som si potrebné veci na dosah ruky len aby som nemusela spraviť krok a potom som sa len otáčala. Prsia mi pri pohybe lietali zo strany na stranu a prsné svaly tiež mali toho dosť. Bolesť pri každom pohybe.

Obed som prestierala so zaťatými zubami. M. sedel za stolom mlčky jedol a pozeral na mňa. Hladná som bola ako černoch, jazyk ma svrbel tak so sklopila hlavu.

– Si hladná? Môžeš si dať polievku.

– Ďakujem

– Poďakuješ večer!

Zjedla som polievku, aby si to nerozmyslel, poumývala riady a čakala čo sa bude diať.

– Dáš si dolu náramky pred chatou je deka budeš sa opalovať presne o hodinu sa mi budeš hlásiť.

Konečne si oddýchnem. Ja krava som si neuvedomila že môžem zaspať. Stalo sa. Pekne pripečená som sa zobudila že mi je dáko teplo. M. ma musel prikryť dekou aby som úplne nezhorela. Pretiahla som oddych o 56 min.

– nazbieraj do dvoch hrnčekov lesných malín! Máš na to 1 hod.

Svaly boleli, koža pálila a ostré malinčie nebolo príjemnou utierkou pre moje telo.

Hlad bo tiež. Každá druhá malina smerovala do úst. Boli fantastické pokiaľ sa za mnou neozval hlas M.

– Meškáš a ja som Ti povedal zbierať a nie jesť! Máš meškanie11 min. a pridané20 za neplnenie prikazu

O pár minút som stála s nohami rozkročenými a rukami zdvihnutými nad hlavou.Čakal a pozeral ako sa mi trasú ruky.

– Včera si nepoďakovala 10 dnes je Tvoja odmena vo výške 100 spolu 110!! *Chceš niečo k tomu dodať?

– Bola som hladná..

– To nie dôvod na nesplnenie príkazu. Hoď kockou!

Keby som hodila šestku, prosím.. Padla dvojka. Tá znamenala žihlavu. Oblial ma studený pot.

M. mi priviazal ruky k trámu nad prístreškom nohy roztiahol až som myslela, že roztrhne na dve časti. Zobral si rukavice a z kytice žihlav vybral tri najhrubšie rastliny.

– 20 rán po prsiach z vrchu, 20 zo spodu, 30 rán po bruchu, 30 po chrbte a 10 cez pysky aby si si zapamätala, že som Ti vravel viackrát, aby si sa uplne vyholila

Exekúcia sa začala. Nemyslela som že údery cez prsia tak bolia najviac však tie zo spodu. Nevydržala som prestala rátať a spustila rev. Prestal šiel do chaty a vrátil sa s niečim čo pripomínalo uzdu na koňa. Nasadil mi ju a pri kútikoch úst nastavil roztvorenie tak aby som nemohla ústa zavrieť. Mala som ich dokorán roztvorené. Z vrecka vytiahol malé vajce, asi holubacie, sliepka ma väčšie. Vložil mo ho do otvorených úst.

– to je Tvoja večera ak Ti spadne na zem máš po večeri, počítať nemusíš budem za Teba

dodal so smiechom a pokračoval v exekúcii.

Snažila som sa udržať vajce v ústach nekričať a nehádzať sebou. Posledné bolo aj tak zbytočné povrazy ma veľmi nepustili.

Posledných desať rán cez pysky som si užila poriadne. Pálili svrbeli. Na moje prekvapenie som cítila ako mi šťava zmáča stehná. Prečo som si nevyholila celý spodok?

Prsia, brucho, chrbát som mala v jednom ohni. Svrbelo ma to. Bradavky mi stáli ako vojaci v pozore. Celá som bola červená.

Odviazal ma poslal sa umyť do potoka. Po upevnení náramkov ma celú natrel olejom. Bolo príjemné citiť jeho dotyky.

Sklonila som hlavu.

Prikyvol.

– Smiem sa poďakovať?

– Áno

Premáhajúc bolesť som mu pobozkala ruky.

– Ďakujem…

Pripevnil mi reťaz na náramok.

– Vyspi sa zajtra Budem tvrdší.

V noci sa mi snívalo ako ma hladí ako sa ku mne túli a ja k nemu.

Čo bude zajtra čo ma čaká?

Jak se vám článek líbil?

Kliknutím na hvězdičku povídku ohodnotíte

Průměrné hodnocení 4.8 / 5. Počet hlasů: 5

Zatím nehodnoceno. Buďte první, kdo ohodnotí tento příspěvek.

Podobné příspěvky

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *